Transylvánia, alebo lepšie povedané Sedmohradsko, je pôvodná vlasť Peseckej leánky. Transylvánia bola vždy tak trochu bájnou krajinou. Stačí si len spomenúť na Drakulu. Možno aj preto domáci nazývajú tento región divoké srdce Rumunska. Od jedenásteho storočia bolo Sedmohradsko súčasťou arpádovského Uhorského kraľovstva.

V dvanástom storočí tam na pozvanie vtedajšieho panovníka prišla silná nemecká komunita, ktorá dostala neskôr označenie Transilvánsky Sasi.  Dodnes má veľa miest a obcí v Transylvánii okrem rumunského názvu aj nemecké meno. Pravdepodobne práve táto nemecká komunita stála za intenzívnym rozvojom vinohradníctva a vinárstva v Transylvánii. Dnes patrí Rumunsko k desiatim najväčším producentom vína na svete.

Vinohradnícke regióny Rumunska sú od seba veľmi klimaticky odlišné, ale tvrdí sa, že práve v Transylvánii vznikajú najkvalitnejšie rumunské biele vína, pričom najpestovanejšou bielou v Transylvánii je práve Pesecká leánka (Feteasca regala).  

Legenda o objave Peseckej leánky

Presný dátum  objavenia Peseckej leánky (Feteasca regala) nepoznáme. Legenda vraví, že miestny pestovateľ a šľachtiteľ Gaspari ju objavil v dedine Danes (Dünnesdorf), v departmente Sighisoara v srdci Sedmohradska.  Gaspari išiel bicyklom na trh. Zastavil sa pri miestnej gazdinke, ktorá predávala priamo z košíka hrozna pod názvom Feteasca alba. Ako skúsený šľachtiteľ si okamžite všimol, že sa nejedná o odrodu Feteasca alba. Poprosil gazdinkú, aby mu ukázala, kde hrozno nazbierala. Vďaka tejto náhode šľachtiteľ Gaspari objavil novú odrodu.

Oficiálne bola odroda Gasparim predstavená v roku 1928 na Národnej výstave vína a ovocia v Bukurešti, ešte pod nemeckým názvom Dünnesdörfer Königsast. Až neskôr dostala pomenovanie Feteasca regala – kráľovské dievča, princezná. V Maďarsku ju volajú Erdély Királyleányka – Sedmohradská princezná. Dlho sa viedli polemiky o jej genetickom pôvode. Moderné výsledky bádania dnes tvrdia, že Feteasca regala je výsledkom prirodzenej hybridizácie medzi odrodami  Feteasca Albă a Grasă de Cotnari.

A zase tá náhoda …

 

Augustín Breuner

Dnes už nie je presne známe, kto a kedy doniesol prvé sadenice Feteasca regala na Slovensko. Predpokladá sa, že to bolo medzi dvomi svetovými vojnami v obci  Veľký Pesek, neďaleko Želiezoviec. Na majetkoch grófky Ernestíny Coudenhovej, rodenej Breuner, sa tam vtedy vysádzali nové vinohrady.

O rozvoj vinohradníctva sa v okolí Želiezoviec  zaslúžil najmä jej otec Augustín Breuner, Esterházyho zať. Z Rumunska boli na výsadbu dovezené sadenice  Dievčieho hrozna (Feteasca alba) a Feteasca regala sa pravdepodobne dostala medzi ne náhodou, ako nechcená prímes.

Počas druhej svetovej vojny sa okolí Veľkého Peseku ťažko bojovalo a veľa vinohradov bolo poškodených. Obyvatelia mali iné problémy ako sledovať novú odrodu vo vinohradoch. Hneď po vojne, už v roku 1947 bola z pôvodných výsadieb Dievčieho hrozna (Feteasca alba) prvýkrát vyselektovaná nová odroda viniča. Stále však nebola istota, o akú odrodu sa jedná, ale začalo byť jasné, že okrem odrody Feteasca alba je vo vinohradoch vo Veľkom Peseku vysadená aj iná odroda.

Objavovanie peseckej leánky na Slovensku

Vyselektované, čisté odrodové výsadby tejto neznámej odrody od roku 1951 systematicky sledoval a študoval Michal Zabadal, vedúci viničného hospodárstva v Šalove (Štátny majetok, národný podnik Želiezovce) spolu s kolegom Ernestom Horníčkom. Postupne nadobúdali istotu, že neznáma odroda vinia je Feteasca regala. Osobitná odborná komisia zložená z odborníkov v roku 1965 oficiálne potvrdila, že rozdiely medzi  Dievčim hroznom (Feteasca alba) a neznámou odrodou z Veľkého peseku sa dajú rozlíšiť už vizuálne.

Aby sa mohla s istotou dokázať totožnosť neznámej odrody s rumunskou Feteasca regalaou, na ktorý sa usudzovalo, objednal sa výsadbový materiál Fetesca regali priamo z Rumunska. V skúšobni Hlavnej odrodovej skúšobne viniča ÚKSUP v Bratislave ho vysadili v roku 1971. Podrobným morfologickým opisom obidvoch kultivarov – neznámym z Veľkého Peseku a Feteascaou  regalou z Rumunska sa následne potvrdilo, že ide o tú istú odrodu.

Na základe týchto skúšok prvého stupňa bola v roku 1973 Fetesca regala vysadená v rámci skúšok druhého stupňa aj na nasledujúcich skúšobných staniciach vtedajšieho ÚKSUPu:  Bratislava, Dolné Plachtince, Oblekovice (Znojmo) a Remetské Hámre (Michalovce). V roku 1974 prihlásil Michal Zabadal Feteascu regalu z Veľkého peseku do štátnych odrodových skúšok, pod názvom Pesecká leánka. Tento názov dostala odroda podľa obce Veľký Pesek, kde ju vyselektovali v roku 1974 zo zmiešaných výsadieb. Návrh na definitívne povolenie vysádzania odrody Feteasca regala vo vtedajších Československých vinohradoch schválila Štátna odrodová komisia v Bratislave dňa 18. apríla 1979.

Pesecká leánka sa v druhej polovici dvadsiateho storočia na Slovensku rozšírila najmä v Tekove, ďalej v okolí Veľkého Krtíša a pod Malými Karpatami. V období socializmu bola veľmi populárna v okolí Levíc, na južných svahoch Štiavnických vrchov. Dokázala tu dať kvalitné vína aj pri nižšej cukornatosti v chladných ročníkoch a vedela mať aj veľké hektárové výnosy. Pesecká leánka bola bohužiaľ vďaka tomu veľakrát v úlohe tvorcu množstva a víno z nej často skončilo ako anonymné sudové víno. Až na výnimky sa Pesecká leánka v minulosti nefľašovala a nepredávala  ako samostatné odrodové víno s etiketou.

Na vrchole svojej slávy dosiahla na Slovensku cca 2 % zastúpenie plôch vinohradov. Po roku 1989 si dlho niesla nálepku socialistického vína. Konzumenti ju zatracovali a vinohrady s Peseckou leánkou sa klčovali.  Dnes najväčšie ucelené plochy Peseckej leánky ostali v Tekove. Nachádzajú sa tu štyri hlavné podklony Peseckej leánky, ktoré sú aj od seba vizuálne odlišné. 

Doba sa zmenila, socializmus je minulosťou a Pesecká leánka z Tekova zažíva renesanciu.