Pesecká leánka (Feteasca regala). História a príbeh princeznej z Tekova 

Pesecká Leánka je rozšírená najmä v Tekove, ale jej pôvodná vlasť je Transylvánia, alebo presnejšie Sedmohradsko v Rumunsku. V rumunčine je jej názov Feteasca regala. Transylvánia bola vždy tak trochu bájnou krajinou. Stačí si len spomenúť na krvilačného grófa Drakulu. Možno aj preto domáci nazývajú tento región „divoké srdce Rumunska”.  V dvanástom storočí tam na pozvanie vtedajšieho panovníka prišla silná nemecká komunita, ktorá dostala neskôr označenie Transylvánski Sasi. Od roku 1691 do roku 1867 bola kniežatstvom  v rámci Habsburskej monarchie. Od roku 1867 až do roku 1918 bola súčasťou Uhorska.

Dodnes veľa miest a obcí v Transylvánii okrem rumunského názvu nesie aj nemecké meno. Pravdepodobne práve táto nemecká komunita stála za intenzívnym rozvojom vinohradníctva a vinárstva v Transylvánii. Dnes patrí Rumunsko k desiatim najväčším producentom vína na svete. Vinohradnícke regióny Rumunska sú od seba veľmi klimaticky odlišné, ale tvrdí sa, že práve v Transylvánii vznikajú najkvalitnejšie rumunské biele vína, pričom najpestovanejšou bielou odrodou viniča v Transylvánii je Pesecká leánka (Feteasca regala).  

Pesecká leánka – Objavovanie

Presný dátum objavenia Peseckej leánky nepoznáme. Romantická legenda hovorí, že miestny pestovateľ a šľachtiteľ Friedrich Caspari ju objavil v dedine Danes (Dünnesdorf), v departmente Sighisoara v srdci Sedmohradska začiatkom dvadsiateho storočia. Caspari vraj išiel bicyklom na trh. Zastavil sa pri miestnej gazdinke, ktorá predávala priamo z košíka hrozno pod názvom Feteasca alba. Ako skúsený šľachtiteľ si okamžite všimol, že nejde o odrodu Feteasca alba. Poprosil gazdinku, aby mu ukázala, kde hrozno nazbierala. Legenda hovorí, že vďaka tejto náhode šľachtiteľ Caspari objavil novú odrodu. 

Nové výskumy z Rumunska však tvrdia, že prvé sadenice tejto odrody sa našli vo vinohrade založenom A. Lignerom v meste Danes. A. Ligner bol kazateľ v miestnom luteránskom kostole a spolupracoval s miestnym amatérskym škôlkarom A. Krafftom, ktorý mal škôlku v Danes. A práve Krafft založil v roku 1903 na juhu Danes pri rieke Boartas prvý vinohrad približne s 1000 kusmi viniča tejto novej odrody. Tento vinohrad vraj existoval ešte v roku 1958, no o 60 rokov neskôr, v roku 2018, ho už  nebolo. Po krátkom čase sa táto odroda začala šíriť medzi miestnymi škôlkarmi. Škôlkarsky vinohradník Friedrich Caspari vycítil pravdepodobne potenciál novej odrody, prevzal ju, urobil selekciu a rozšíril ju v regióne. Friedrich Caspari ju prvýkrát uvádza v katalógu v roku 1917 pod názvom Dünnesdörfer Königsast. 

Prvé zmienky

Úplne prvá zmienka o nej je však z roku 1912, keď v Rumunsku vyšla kniha: Kultúra viniča, zaobchádzanie s vínom, choroby a ich liečba. A táto nová odroda sa v nej spomína pod názvom Galbenă de Ardeal, Dăneșană. 

Friedrich Caspari oficiálne odrodu predstavil v roku 1925 na Národnej výstave vína a ovocia v Bukurešti pod nemeckým názvom Dünnesdörfer Königsast a víno z nej nazval Feteasca regala – kráľovské dievča, princezná. V Maďarsku Peseckú leánku (Feteasca regala) volajú Erdély Királyleányka – Sedmohradská princezná. 

V ampelografickom diele z roku 1957 vydanom v Bukurešti: Štúdium technologických vlastností rodiacich odrôd viniča sa táto odroda definitívne uvádza pod názvom   Galbenă de Ardeal a synonymom  Feteasca regala.

Dlho sa viedli polemiky o jej genetickom pôvode. Jeden z rodičov bol hneď jasný – Fetesca Alba. O druhom rodičovi sa viedli dlhé debaty. Tvrdilo sa, že Feteasca regala je výsledkom prirodzenej hybridizácie medzi odrodami Feteasca Albă a Grasă de Cotnari. Najnovšie molekulárne DNA analýzy však ukázali, že skutočnými rodičmi Feteasca regala sú Feteasca Albă a Frâncusa. Pričom Frâncusa je taktiež stará, pôvodná rumunská, žlto – zelená, neskoro dozrievajúca odroda, ktorá sa vyznačuje vyššími kyselinami. 

Pesecká leánka prichádza na Slovensko

Prvé sadenice Peseckej leánky boli dovezené na Slovensko medzi dvomi svetovými vojnami, konkrétne do obce Veľký Pesek, neďaleko Želiezoviec na majetkoch grófky Ernestíny Coudenhove, rodenej Breunner, kde sa vtedy vysádzali nové vinohrady. O rozvoj vinohradníctva sa v okolí Želiezoviec  zaslúžil najmä jej otec Augustín Breuner – zať grófa Esterházyho. Z Rumunska mali byť pôvodne dovezené sadenice Dievčieho hrozna (Feteasca alba), ale pravdepodobne došlo k chybe a namiesto Feteasca alba bola z Rumunska dovezená Feteasca regala. Tento omyl sa však zistil až neskôr, keď vinohrad začal rodiť. Sadenice boli pravokorenené, ešte neboli štepené na americkom podpníku. Vysadili sa preto do piesočnatej pôdy, z obavy pred fyloxérou, ktorá len zopár rokov dozadu zničila vinohrady skoro v celej Európe. Nový vinohrad z odrody Feteasca regala mal rozlohu 3 ha a bol vysadený starým štýlom na kolíkoch vo veľmi strmom svahu.

Počas druhej svetovej vojny sa v okolí Veľkého Peseku ťažko bojovalo a veľa vinohradov bolo poškodených. Obyvatelia mali iné problémy ako sledovať novú odrodu vo vinohradoch. Hneď po vojne, v roku 1946 bol majetok Ernestíny Coudenhove, rodenej Breunner znárodnený, skonfiškovaný, inak povedané ukradnutý komunistami. Z jej panstva vznikol Štátny podnik Želiezovce, ktorého súčasťou bolo aj približne 30 ha vinohradov v obciach Sikenica (Veľký Pesek), Šalov a Dolné Semerovce. 

Michal Zabadal a Pesecká leánka

Súčasťou novovzniknutého Štátneho podniku boli aj pivničné priestory vo Veľkom Peseku a Šalove. Obzvlášť pivnica v Šalove mala impozantné rozmery a na svoju dobu svetové parametre. Bola v tvare písmena U, schopná poňať viac ako 200 tisíc litrov vína. V roku 1946 zároveň nastúpil do novovzniknutého Štátneho majetku Želiezovce mladý vinohradník Michal Zabadal, ktorý vďaka svojmu nadaniu a zmyslu pre detail okamžite odhalil potenciál, ktorý tu zanechala grófka Ernestína Coudenhove Breunner.

Michala Zabadala pravdepodobne na trojhektárový vinohrad a jeho kvality upozornili pracovníci, ktorí tam pracovali aj v medzivojnovom období. A možno sám veľmi rýchlo odhalil jeho potenciál. To sa už presne nedozvieme. Dôležité je, že okamžite po nástupe do Štátneho podniku Želiezovce zameral na tento vinohrad svoju pozornosť. Veľmi rýchlo mu bolo jasné, že nejde o Dievče hrozno (Feteasca alba), ale pravdepodobne o odrodu Feteasca regala. 

Na Štátnom majetku, národný podnik Želiezovce vznikla následne vinohradnícka škôlka na americké podpníky s rozlohou približne 4 ha a taktiež skleníky na stratifikáciu sadeníc. To umožnilo Michalovi Zabadalovi a jeho tímu veľmi rýchlo množiť kultivary z pôvodného trojhektárového vinohradu a vysádzať z nich ďalšie vinohrady. 

V roku 1951 sa Michal Zabadal stal vedúcim viničného hospodárstva v Šalove (Štátny majetok, národný podnik Želiezovce) a spolu s kolegom Ernestom Horníčkom systematicky sledovali a študovali vyselektované, čisté odrodové výsadby tejto neznámej odrody. Postupne začali mať istotu, že neznáma odroda viniča je Feteasca regala. Odroda mala stabilné a veľké výnosy a víno z nej dorobené v šalovskej pivnici malo vynikajúcu kvalitu. Michal Zabadal začať vyvíjať aktivitu, aby odroda mohla byť zapísaná do odrodovej knihy a mohlo sa s ňou oficiálne pracovať. Na jeho podnet osobitná odborná komisia zložená z odborníkov v roku 1965 oficiálne potvrdila, že rozdiely medzi Dievčím hroznom (Feteasca alba) a neznámou odrodou z Veľkého Peseku sa dajú rozlíšiť už vizuálne.

V školskom roku 1967/68 Michal Zabadal vypracoval záverečnú prácu pod dohľadom  Doc. Ing. Viliama Horniaka CSc. na  Poľnohospodárskom podnikovom inštitúte s názvom: Rozbor efektívnosti vysokého vedenia s porovnaním tradičného spôsobu pestovania. V práci sa opieral o svoje praktické desaťročné skúsenosti. Na slovenské pomery bola práca vypracovaná na nadštandardne vysokej úrovni a obsahovala veľmi kvalitné štatistické dáta opierajúce sa o systematickú prácu v teréne. Okrem iného sa v jej záverečnej časti dozvedáme zásadnú informáciu, a to že v roku 1967 už bolo na Štátnom majetku, národný podnik Želiezovce vysadených 20 ha Peseckej leánky a dosahovala jedny z najvyšších výnosov. 

Aby sa mohla s istotou dokázať totožnosť neznámej odrody s rumunskou Feteasca regalaou, na ktorú sa usudzovalo, objednal sa výsadbový materiál Fetesca regaly priamo z Rumunska. V skúšobni Hlavnej odrodovej skúšobne viniča ÚKSUP v Bratislave ho vysadili v roku 1971. Podrobným morfologickým opisom obidvoch kultivarov – neznámym z Veľkého Peseku a Feteascaou regalou z Rumunska sa následne potvrdilo, že ide o tú istú odrodu.

Na základe týchto skúšok prvého stupňa bola v roku 1973 Fetesca regala vysadená v rámci skúšok druhého stupňa aj na nasledujúcich skúšobných staniciach vtedajšieho ÚKSUPu: Bratislava, Dolné Plachtince, Oblekovice (Znojmo) a Remetské Hámre (Michalovce). V roku 1974 prihlásil Michal Zabadal Feteascu regalu z Veľkého Peseku do štátnych odrodových skúšok pod názvom Pesecká leánka. Tento názov dostala odroda podľa obce Veľký Pesek, kde ju vyselektovali. Návrh na definitívne povolenie vysádzania odrody Feteasca regala vo vtedajších Československých vinohradoch schválila Štátna odrodová komisia v Bratislave 18. apríla 1979.

Nový domov v Tekove

Pesecká leánka sa v druhej polovici dvadsiateho storočia na Slovensku rozšírila v Tekove, ďalej v okolí Veľkého Krtíša a pod Malými Karpatmi. V obdodí socializmu bola veľmi populárna najmä v okolí Levíc, na južných svahoch Štiavnických vrchov. Dopyt po nej bol tak vysoký, že množiteľská stanica na Štátnom majetku, národný podnik Želiezovce nedokázala plniť objednávky. Preto začiatkom 80-tych rokov na želiezovskej železničnej stanici pristál vagón z Rumunska, plný sadeníc Feteasca regaly, ktorý mal uspokojiť dopyt po tejto odrode. 

Foto: Ján Záborský

Obľúbenosť Peseckej leánky vo veľkej miere pramenila z toho, že dokázala dať kvalitné vína aj v chladných ročníkoch pri nižšej cukornatosti hrozna a zároveň vedela mať aj veľké hektárové výnosy. Za socializmu bola totiž pre súdruhov kvantita meradlom kvality. Vyžadovalo sa plnenie plánov, hektárové výnosy. A práve veľké hektárové výnosy odsúdili Peseckú leánku do úlohy tvorcu množstva – kvantity a víno z nej často skončilo ako anonymné sudové víno. Až na výnimky sa Pesecká leánka v minulosti nefľašovala a nepredávala ako samostatné odrodové víno s etiketou. A vinárom to akosi aj stačilo. Nemali ambíciu dokázať s Peseckou leánkou niečo viac. Na vrchole svojej slávy dosiahla na Slovensku približne dvojpercentné zastúpenie plôch vinohradov.

Hovorí sa, že vo víne je pravda. S odstupom času môžeme povedať, že slovenskí vinári, až na zopár výnimiek, neodhalili potenciál tejto odrody. Zatiaľ čo celý vyspelý vinársky svet hľadal unikátne a charakterné vína, slovenské vinárstvo sa vybralo cestou výroby uniformných vín. Aj dnes, s odstupom času, stále chýba vecná a odborná diskusia o budúcnosti Slovenského vinohradníctva a vinárstva založená na úprimnej konfrontácii so svetom.  Nenašiel sa nikto, kto by povedal, že kráľ (Zväz vinohradníkov a vinárov Slovenska) je nahý. Vďaka chýbajúcej historickej sebareflexii a strachu z pomenovania chýb, vďaka chýbajúcej koncepcii rozvoja a aj vďaka trápnym podvodom z dotáciami slovenské vinohradníctvo a vinárstvo zaniká. Vinník sa stále hľadá niekde vonku, mimo vinohradnícku a vinársku komunitu. Musí prísť čerstvý vietor, ktorý však môže priniesť len mladá generácia. 

Michal Zabadal ostal na konci svojej kariéry profesionálne zatrpknutý. Videl, že jeho práca skončila nedocenená. Vinohradnícke a vinárske dedičstvo grófky Ernestíny Coudenhove Breunner a následne Štátneho majetku, národný podnik Želiezovce je dnes, po sto rokoch, z väčšej časti nenávratne zničené. Ostala len pivnica vo Veľkom Peseku a vinohrady v jej okolí, ktoré dnes vlastní vinárstvo Pivnica Palík. 

Po revolúcii v ’89-om si Pesecká leánka dlho niesla nálepku socialistického vína. Konzumenti ju zatracovali a vinohrady s Peseckou leánkou sa vo veľkom klčovali.  Dnes ostali najväčšie ucelené plochy Peseckej leánky už len v Tekove. Najviac ich je v Čajkove, Rybníku a Žemberovciach. Nachádzajú sa tu tri hlavné podklony Peseckej leánky, ktoré sú od seba aj vizuálne odlišné. 

Foto: Ján Záborský

Pesecká leánka a jej podklony

Podklon 1: So vzácnejšími žltými bobuľami. Najmenej úrodný a vzrastom aj menej bujný. Má najredší a najmenší strapec. Tento podklon je aktuálne najmenej zastúpený a najčastejšie sa nachádza v najstarších viniciach 45r+. Vína sú minerálne, najmenej ovocné, no mohutne štruktúrované a najhodnotnejšie vyjadrujúce miesto pôvodu. 

Podklon 2: So zelenými bobuľami. Najúrodnejší a najbujnejší vzrastom. Hrubé lianovité prúty dorastajú behom roka na slovenské pomery k netypickým dĺžkam. Najhustejšie a najväčšie strapce z peseckej, sýtozelené sfarbenie aj pri dozretí. Veľmi tenká priehľadná šupka a tekutá dužina. Vína ľahšie, veľmi ovocné, s typickou leánkovou kyselinkou.

Toto sú vzhľadom a aj chuťou asi dva najodlišnejšie podklony. Nasledujúci tretí podklon je pravdepodobne ich kombináciou.

Podklon 3: Zelenožltý alebo Žltozelený podklon. Kombinácia prvých dvoch klonov. Niekedy prevláda viac charakter žltej leánky. Z pohľadu vinohradníka asi univerzálny a najviac vyvážený podklon. Stredne veľký strapec, nie veľmi hustý, vzdušný, dobre dozrieva a dáva veľmi vyvážené všestranné víno, ktoré zhmotňuje všetky pragmatické, ale aj hodnotové predstavy. Niekedy ale viac prevláda charakter zelenej leánky, a to aj vo vzraste kra a strapcov. V charaktere vína je veľmi podobný prejavom maďarským a rumunským leánkam. Vyskytuje sa najmä vo viniciach vysadených po 90-tych rokoch.

V Rumunsku sú dnes homologenizované 3 klony: 21 Blaj (1978), 72 Stefanesti (2008) a 1 lasi (2012).

Doba sa však zmenila, predsudky zo socializmu sú minulosťou a mladá generácia hľadá unikátne vína s charakterom. Lokálne odrody zo silným príbehom začínajú vyhľadávať aj renomované wine bary a špičkové reštaurácie po celom svete. Treba veriť, že vďaka novej generácii mladých vinárov z Tekova zažije Pesecká leánka svoju renesanciu. Jedenásť vinárstiev zo združenia Terroir TEKOV vníma Peseckú leánku ako dedičstvo, ktoré treba ďalej rozvíjať, objavovať jeho potenciál a hrdo ho ukázať celému svetu. Okrem klasickej a veľmi obľúbenej ovocnej Leánky ľahšieho strihu, začínajú napríklad niektorí vinári z Tekova túto odrodu nakvášať niekoľko dní na šupkách, alebo ju nechávajú vyzrievať v drevených sudoch. A Pesecká Leánka vie aj po rokoch stále prekvapiť. Samotných vinárov ale aj milovníkov vína. Máme sa načo tešiť.

Prihláste sa na odber noviniek z Gurmánskeho Zápisníka
Buďte súčasťou komunity!

Magazín Gurmánsky Zápisník Vás bude pravidelne informovať o novinkách zo sveta vína, jedla, zdravého životného štýlu a cestovateľských zážitkoch.

Tento článok vznikol s podporou oblastnej organizácie cestovného ruchu OOCR Tekov. Objavujte ešte neobjavené, objavujte Región Tekov. Objavujte jedinečné kraje nášho regiónu, spoznajte históriu, ochutnajte ako chutí Tekov a zažite nezabudnuteľné chvíle pri aktívnom oddychu pri vode. Vítajte u nás, vítajte v RegióneTekov.