Oravský hrad je jednou z neprehliadnuteľných dominant Slovenska. Nie náhodou je považovaný za jeden z najkrajších hradov. Je impozantný nielen svojou rozlohou, umiestnením v nádherenej scenérii oravských lesov, ale je aj zachovalým stavom. Oravský hrad je umiestnený na strategicky dôležitom mieste uhorsko-poľskej, v minulosti jantárovej cesty. Stavaný bol od 13. do 17. storočia.

Po zaparkovaní na neďalekom parkovisku prejdete peši niekoľko metrov a ocitnete sa pri minipivovare Kastelán. Oproti minipivovaru sa nachádza budova, v ktorej sa dajú kúpiť vstupenky na prehliadku hradu. Keďže dvojhodinová prehliadka hradu je možná len s lektorkou, môže sa vám stať, že budete musieť počkať, kým ukončí prehliadku so skupinou, ktorá prišla pred vami.

Foto: Henrieta Scholtzová

V minipivovare Kastelán je čakanie radosťou. Okrem vlastného výborného piva ponúka aj jednoduché, ale o to chutnejšie klasické domácke jedlá. Viem to, lebo presne toto sa nám stalo, keď sme Oravský hrad navštívili poslednú zimu my a chutilo nám tak, že sme sa zastavili aj po prehliadke a nakúpili sme si originálne pivá aj na cestu domov.

Foto: Henrieta Scholtzová

Ak sa práve balíte na cestu, tak ešte jedna rada – vezmite si pevnú obuv. Budete chodiť veľa, do kopca, po viac ako 700 schodoch a po síce udržiavanom, ale nerovnom teréne. A na hrade občas prefukuje, hodí sa vám aj vetrovka alebo čiapka. Návštevník ma na výber z troch okruhov prehliadok, od najkratšej po najrozsiahlejšiu, a ja vám po opakovaných návštevách tohto krásneho hradu odporúčam tú najrozsiahlejšiu prehliadku. Uvidíte kus histórie. 

Prehliadka hradu

Kto si počká, ten sa dočká a dočkali sme sa poriadnej dvojhodinovej prechádzky, ktorá nás previedla od katakomb až po najvyššie veže. Koniec koncov, hrad je aj formálne rozdelený na tri časti.

Horný hrad tvorí Citadela, ktorá je najstaršou a najvyššie položenou časťou hradu, takže ju vlastne uvidíte v závere prehliadky. Najvyššia sprístupnená časť Citadely sa nachádza vo výške cca. 600 m.n.m a 110m nad úrovňou rieky Orava. Mimochodom, názov Orava pravdepodobne pochádza z keltského slova arvas – rozbúrená rieka.

„Mená riek sú vôbec staršie ako hradov.“

Matej Bel

Citadela bola postavená v 13. storočí a slúžila ako kasárne, sklad zásob, a tiež ako obytný priestor. Skúste pristúpiť ku oblôčiku a pozerať do dnes pokojného, tichého údolia. Možno sa vám podarí predstaviť si, aký to bol pocit, keď sa hore svahom rútili nepriateľské vojská. 

Dominantou vstupnej miestnosti do Citadely je cisterna, takzvaná dažďová studňa, ktorá bola hlavným zdrojom vody. Voda sa do cisterny dostávala pomocou lievika, ktorý sem viedol z pôvodne zakrivenej strechy. Súčasťou výstavy je aj technický nákres tohto šikovného výmyslu.

Apropó, vojaci a vojvodcovia! Pri pohľade na maličké brnenie vojaka z minulosti mi nedalo neopýtať sa, či toto bola bežná veľkosť – a vraj áno. Dôkazom mali byť aj malé dvere v časti hradu, kde vojaci bývali. Je až na neuverenie, že možno aj Béla IV., Matúč Čák Trenčiansky či Matej Korvín alebo páni Turzovci, ktorí hrad obývali, boli tak maličkí. 

Stredný hrad sa skladá z Korvínovho paláca, paláca Jána z Dubovca a Obytnej veže, Dolný hrad tvorí Turzov palác, kaplnka svätého Michala, západná a východná bašta, administratívny trakt, Archívna veža oravského panstva, budova fary a obranný systém zložený z prvej, druhej a tretej hradnej brány. 

Na strednom nádvorí môžete vidieť studňu zo 16. storočia. Čo je na nej také zaujímavé? No, je vyhĺbená na fakt vysokom kopci, jej hĺbka je 70 metrov. Zopakujem – v 16. storočí vyhĺbili 70 metrov hlbokú studňu. Bohužiaľ, ani cisterna ani studňa nedisponovali dostatočným množstvom vody, keď v roku 1800 ľahol hrad popolom po požiari, ktorý spôsobila jediná iskra, ktorá vyletela komínom a zničila všetky drevené časti hradu. 

Expozícia Múzea P. O. Hviezdoslava

Hoci hrady poznáme ako zrúcaniny, Oravský hrad je expozíciou Múzea P. O. Hviezdoslava a  je krásne zrekonštruovaný. V priestoroch paláca Jána z Dubovca a Obytnej veže je umiestnená prírodovedecká expozícia a stála etnografická expozícia Ľudová kultúra na Orave. Okrem zvyčajných exponátov z histórie oravského poľnohospodárstva, remesiel a domácností môžete vidieť aj dobové artefakty súvisiace s pastierstvom.   

Jednotlivé paláce, ale aj nádvoria či obytné miestnosti, dokonca aj hladomorňa a mučiareň (!) sú plné dobových exponátov. Každý si príde na svoje, je na čo pozerať. Od vojenských exponátov po šľachtické reprezentačné miestnosti, rytierskú sálu až po poľnohospodárske a sedliacke nástroje a chyže. Fascinujúce sú aj Stĺpová sála, hradná kuchyňa či alchymistická dielňa, šperkovnica či salón umenia. 

Mňa zaujali najviac rôzne nábytky, hlavne internacionálne vyzdobená skriňa so štylizovanými podobizňami predstaviteľov európskeho, afrického, ázijského a amerického kontinentnu, či stoličky v Erbovej miestnosti. Erby sú dielom  neznámeho rezbára. Najviac z nich vyniká erb Juraja Turzu, ktorý je najväčší. Nachádzajú sa tu aj erby rodu Ziči (Zichi), Pálfiovcov, Esterháziovcov, Čákiovcov a Cirákiovcov, ale aj erby územných celkov – znaky Oravy, Uhorska, Slovenska a Československej republiky. 

Foto: Henrieta Scholtzová

Na Oravskom hrade môžete navštíviť aj honosne vyzdobenú Kaplnku sv. Michala, hradnú zbrojnicu a salón Thurzovcov. Ten je perfektne zachovalou ukážou miestnosti, v ktorej sa stretávali páni bratia. Obdivovať môžete pôvodné renesančné maľby zo 17. storočía a luxusný historický nábytok, ktoré súčasťou sú neodmysliteľné malé, úzke stoličky, ktoré znemožňovali dámam v šatách s krinolínami prisadnúť si. 

Späť do súčasnosti

Prehliadka končí v ríši fantázie. Keďže Oravský hrad je obľúbeným miestom filmárov, neraz sa stal kulisou, v ktorej sa natáčali známe rozprávky a historické filmy slovenskej aj zahraničnej produkcie. Najstarším a zároveň najznámejším filmom je Nosferatu, ktorý bol v roku 1922 vytvorený na motívy románu Brama Stokera Dracula. 

Naozaj je na čom pozerať, a pre mňa by prehliadka mohla trvať aj 4 hodiny, aby som si stihla dôkladne pozrieť všetky tie krásne vyrezávané lavice, stoličky a keramické kachle, ktoré boli v každej miestnosti. A samozrejme, užiť si dlhšie prekrásne výhľady na krajinu naokolo. Ak sa vám podarí ukradnúť si chvíľku pre seba, môžete vstrebávať výnimočnú atmosféru, v ktorej sa spája dávna história so súčasnosťou, pohnuté osudy našich predkov s našou neznámou budúcnosťou.