Pukanec je bývalé slobodné kráľovské banské mesto ležiace na južných svahoch Štiavnických vrchov. Neďaleké Sitno a iné sopky v dávnoveku vytvorili vo svojom podzemí žily striebra a zlata. Práve vďaka týmto vzácnym kovom boli do mesta svojho času prizvaní banskí inžinieri a baníci z Nemecka, ktorí dali budúcemu mestečku architektonický charakter. Okrem zlata a striebra má Pukanec aj priaznivú klímu pre ovocinárstvo, záhradníctvo a vinohradníctvo.
História Pukanca siaha až do 11. storočia. Počas stáročí bol Pukanec domovom baníkom, šľachticom, vedcom a duchovným dejateľom maďarskej, nemeckej a slovenskej národnosti. Vojnové konflikty sa v priebehu stáročí nevyhýbali ani Pukancu, či už išlo o nájazdy Turkov alebo boje uhorských šľachticov alebo biskupských vojsk. Svedkami nepokojných čias sú hrubé obranné múry, ktoré sa ešte miestami zachovali a dodnes dodávajú mestečku svojský kolorit. Bohužiaľ, hoci ich stavali takmer dvadsať rokov, nikdy neboli dokončené a v roku 1640 nastala v archívoch zaznamenaná Hrozná noc pukanská, keď bolo takmer celé mesto vypálené. Nebol to jediný prípad, kedy bol Pukanec vypálený a začiatkom 18. storočia sa v mestečku dokonca rozšíril mor. Pamiatky týchto tragédií a pohnutých ľudských osudov, ale aj diela šikovných remeselníkov, môže návštevník Pukanca vidieť aj dnes. Pozývam vás na prehliadku.
Námestie
Námestie s typickým nemeckým pôdorysom má priamo v centre evanjelický kostol. Pôvodný evanjelický zbor vznikol v Pukanci už s príchodom prvých nemeckých podnikateľov, Pukančania boli väčšinovo evanejlikmi (obdobie reformácie) a bohoslužby slávili v kostole sv. Mikuláša. Počas protireformačného obdobia museli svätostánok vrátiť katolíckej cirkvi a po vydaní tolerančného patentnu Jozefom II. bol na kopci za hradbami mesta v rokoch 1783–1784 postavený tolerančný evanjelický kostol. V rokoch 1934–1935 bol na námestí na mieste zbúranej lekárne postavený nový evanjelický kostol, ktorý dodnes tvorí dominantu námestia. Ak ste obdivovateľom funkcionalistického štýlu, určite jeho návštevu nevynechajte.
Pred evanjelickým kostolom sa nachádza Trojičný stĺp, barokové súsošie z roku 1740, o pár krokov ďalej cez cestu je drobná budova Hasičskej zbrojnice, dnes slúžiaca ako múzeum.
Múzeum hasičskej histórie
Funkčné historické hasičské auto aj s technikou môže návštevník obdivovať priamo z ulice, oplatí sa však navštíviť aj horné poschodie s expozíciou hasičského múzea. Exponáty zahŕňajú uniformy a pamätné predmety.
Najzaujímavejšie sú listiny a útržky kroniky. Vzhľadom k ohnivej histórii Pukanca platili v mestečku veľmi prísne protipožiarne pravidlá. Viete, aký bol v Pukanci trest za podpaľačstvo? Nielenže bol usvedčený vinník odsúdený na tri roky väzenia, ešte aj musel strpieť pravidelný pôst a bitku palicou!
Kostol sv. Mikuláša
Hneď poblíž Hasičského múzea je vchod do kostola svätého Mikuláša. Úprimne – ja som za svoj život už navštívila veľmi veľa kostolov v rôznych krajinách. Chvíľu som sa stotožňovala s názorom môjho kamaráta Carlosa z Brazílie, že v Európe sú všetky kostole zvnútra rovnaké.
No. Niečo spoločné majú, to áno. Oltár, lavice, lustre, svietniky, sochy. Okná s vitrážami.
A potom sú tu kostoly, ktoré vám vyrazia dych svojou atmosférou. Kostoly ako ten v Pukanci, ktorý má fascinujúci unikátny strop, prenádherné gotické oltáre – okrem hlavného oltára sú v kostole ešte štyri menšie krídlové oltáry, a množstvo ďalších cenných historických artefaktov. Ak by ste mali v živote vidieť jediný kostol, tak bežte do Pukanca. Možno aj vám sa stane, že zabudnete, aký je deň a prečo ste tam prišli.
Kostol svätého Mikuláša je prekrásne gotické architektonické dielo pozostávajúce z dvoch lodí s pozoruhodnou sieťovou klenbou a pôvodným vnútorným zariadením. Rímsy triumfálneho oblúka sú bohato plasticky zdobené motívmi zvierat a ľudských hláv. Priestor lode je presvetlený štyrmi gotickými oknami. Každé z nich má inú kružbu.
Hlavná loď je od presbytéria oddelená lomeným triumfálnym oblúkom. Nad ním na čelnom múre lode je freska, mestský znak, znázorňujúci sv. Mikuláša, patróna chrámu a mesta, na hradbách a dvoch baníkov rúbajúcich do sk aly. Do prestavby v roku 1940 bol pod ním nápis: „Sancte Nicolae intercesione tua florescant montes.“ V preklade: „Svätý Mikuláš, na tvoj príhovor nech prekvitajú naše bane.“ Na pravej strane oblúka sa zachoval latinský nápis: „Margarita virgo fundatrix huius ecclesiae“ (Margarita panna, zakladateľka tohto chrámu), pod ním bol i letopočet 1506. Kto bola táto panna Margarita nevieme, no ešte v 18. storočí opatrovali jej portrét v chráme. Na náprotivnej strane oblúka je osadený renesančný epitaf Hansa Solnera z roku 1589 s reliéfom Krista na kríži v edikule a okrídlenými hlavami anjelov v archivolte.
Kostol svätého Mikuláša je jedným z mála chrámov na južnom Slovensku s pomerne zachovalým pôvodným gotickým zariadením. Tvoria ho nádherné tabuľové oltáre z konca 15. storočia. Sú zaradené do okruhu dielne majstra Božieho hrobu v Hronskom Sv. Beňadiku.
Baníctvo, remeslá a ovocinárstvo
Nič nie je večné, ani zásoby zlata a striebra v pukaneckých baniach. V devätnástom storočí bola zatvorená posledná baňa a bohužiaľ, tým sa končí najslávnejšia éra Pukanca. V roku 1876 prestáva byť Pukanec slobodným kráľovským mestom a od roku 1891 sa stáva obcou.
Už v sedemnástom storočí baníctvo postupne nahrádzajú remeslá. Debnári, zlatníci, kováči, zámočníci, čižmári, kolári a hrnčiari. A to už sú nejakí majstri!
Diela a nástroje starých majstrov môžete obdivovať v Múzeu pukaneckej histórie. Originálnu a živú hrnčiarsku dielňu môžete navštíviť na Viničnej ceste, stačí si dohodnúť obhliadku. V dielni pracujú majstri hrnčiari, ktorí z hliny formujú predmety dennej potreby ako hrnčeky, misky, misy ale aj pekáče a formy na bábovky či dekoratívne drobnosti. Nádoby po vypálení maľujú tradičnými aj modernejšími ornamentami.
Moruša čierna
Najznámejším pukaneckým ovocím je moruša. V katastri Pukanca rastie až 470 týchto stromov, z ktorých niektoré sú aj viac ako 300 rokov staré. Mohutný strom s ovocím, ktoré sa vďaka obsahu liečivých látok smelo môže radiť medzi svetové superpotraviny, je v Pukanci doma.
Nájdete tu nielen začiatok a koniec náučného chodníka, ale aj pestovateľa a šľachtiteľa, ktorý vám ochotne ukáže a porozpráva, čo všetko moruša dokáže. Stačí si dohodnúť návštevu.
Víno a oddych v Pukanci
Vinohrady v Pukanci sú najsevernejšie a najvyššie položené úradne uznané vinohrady na Slovensku. Ich nadmorská výška je úctyhodných 480 metrov nad morom, kde pukanecké vinohrady korenia v pôdnom podloží tvorenom pôvodným stratvulkánom, čím získavajú špecifický terroir.
Našu návštevu Pukanca sme preto zavŕšili v Najväčšej vínnej pivnici v Pukanci. Pivnica je jedným z dvanástich členov združenia Terroir Tekov. Samotná pivnica sa fyzicky nachádza v bývalej banskej štôlni, ktorú sa v roku 1900 rozhodol Johannes Ciglan, obchodník s vínom, premeniť na pivnicu. Na túto tradíciu sa rozhodla nadviazať rodina Jána Rosenbergera. Dnes v Najväčšej pukaneckej pivnici zrejú vína, ktoré je možné na základe dohovoru aj degustovať.
Aby ste sa do pivnice dostali, potrebujete opustiť námestie aj ulice mesta a prejsť do neďalekého lesa. Lesné ticho, pivnica a blízkosť banskej cesty dodáva miestu unikátnu atmosféru. V blízkosti pivnice je možné aj ubytovať sa v zariadenej chate. Možno podobne ako nám, ani vám sa nebude chcieť Pukanec opustiť, ale aspoň si sľúbite, že sa sem ešte vrátite.
Tento článok vznikol s podporou oblastnej organizácie cestovného ruchu OOCR Tekov. Objavujte ešte neobjavené, objavujte Región Tekov. Objavujte jedinečné kraje nášho regiónu, spoznajte históriu, ochutnajte ako chutí Tekov a zažite nezabudnuteľné chvíle pri aktívnom oddychu pri vode. Vítajte u nás, vítajte v RegióneTekov.
Nedávne komentáre