Na rozdiel od stoviek iných hradov, ktorými sú posiate kopce Slovenska, Levický hrad je pohodlne dostupný autom, pretože je umiestnený netypicky v rezidenčnej časti okresného mesta Levice. Stačí urobiť niekoľko krokov a z rušného centra sa návštevník ocitá v časopriestore dávnej minulosti.
Starodávne múry by mohli hovoriť o majiteľoch hradu ako Matúš Čák Trenčiansky, István Dobóo alebo István Koháry. Poslednými majiteľmi bol slávny rod Eszterházyovocov, neskôr Schöellerovcov. Práve István Dobóo postavil výrazný renesančný kaštieľ, okolo ktorého návšteník prechádza ku Kapitánskemu domu, kde má dnes sídlo Tekovské múzeum.
Tekovské múzeum má niekoľko expozícii. Archelógia, história lekárnictva, história hradu, cechy a remeslá, spoločenský život, ľudový odev a Ladislav Bielik – 1968. Jedným z najvýznamnejších exponátov je však keltský poklad, umiestnený v expozíii Klenoty Tekovského múzea. Ako uvidíte, Levický hrad skrýva nejedno prekvapenie.
Prehliadka
Prehliadka Tekovského múzea začína výstavou artefaktov najstarších čias. Návštevník sa ocitne v miestnosti s osvetlenými vitrínami, v ktorých môže obdivovať zručnosť ľudí žijúcich v regióne. Archeologické zbierky pozostávajú z nádob, zbraní, šperkov a sošiek vytvorených rukami dávnych majstrov žijúcich v dobe bronzovej, rímskej a počas sťahovania národov.
Rekonštrukcia obydlia s ohniskom pripomenie, ako žilo ľudstvo v časoch pred nástupom civilizácie. Nielen numizmatikov zaujme unikátna a vkusne naaranžovaná zbierka rímskych mincí, ako aj mincí medených z obdobia Rakúsko-Uhorska, ktoré nám zanechali obchodníci aj obyvatelia týchto miest.
Každá miestnosť múzea predstavuje iný svet. Z čias prvotného osídlenia regiónu sa návštevník ocitá v štylizovanej zbrojnici. Na rozdiel od zbrojníc bežne aranžovaných na hradoch, v tejto je čisto a svetlo. Rôzne zbrane a ukážkové brnenie však nenechajú nikoho na pochybách, že vynaliezavosť ľudí v zbrojení bola rozmanitá. Miestnosti dominuje veľkolepá busta Istvána Koháryho, ktorého v lete roku 1664 zasiahla guľka počas bitky pri Leviciach, v ktorej sa stretli cisárske a turecké vojská. Než zahynul, preslávil sa ako úspešný bojovník a panovník.
Keltský poklad
Najväčší keltský poklad našiel v roku 1930 obyvateľ Levíc na mestskom pozemku nazývanom „Mrchovište“. Obyvatelia mesta tam zakopávali uhynuté zvieratá a neskôr vyhadzovali stavebný odpad.
„Robotníci, pracujúci na novej osade, našli jednu ťažšiu nádobu, ktorú bez záujmu odhodili bokom, lebo si mysleli že je to závažie z lampy. Nádobu na smetisku neskôr našiel cigáň ktorý nálezu venoval viac pozornosti. V sivej nádobe s rozmermi bežného kvetináča, na jeho nemalé prekvapenie, našiel veľké množstvo starých mincí. Keďže sa cigáň pustil do rozpredávania mincí, dozvedeli sa o veci žandári a v zmysle zákona nález zabavili a odovzdali príslušnému okresnému súdu. … Z levického nálezu sa do rúk žandárom dostalo 150 kusov strieborných a 5 kusov zlatých mincí. Podľa názoru znalca numizmatiky obe typy mincí zaraďujú numizmatici k „barbarskému“ pôvodu, ktorých miesto nálezu v každom prípade zasluhuje pozornosť, kde by sa oplatilo urobiť prieskum.
Prvá informácia o náleze v regionálnom týždenníku Bars z 19. októbra 1930
Numizmatik rozpozná levický keltský poklad jednoducho – na všetkých strieborných tetradrachmách je pod bruchom koňa, do jadra mince, ostro vbitý vertikálne položený klin.
“Kelti boli nielen dobrí remeselníci, ale aj šikovní falzifikátori. Dokázali postriebriť alebo pozlátiť obyčajný bronzový kotúčik, a vydávať ho za pravú mincu. Tento hlboký vryp dokazoval, že celá minca je zo striebra a je teda pravá,” prezradil Peter Pleva, historik z Tekovského múzea.
Lekáreň
Nielen milovník histórie pookreje pri vstupe do repliky starodávnej lekárne.
Pedantne vyleštené police, zásuvky, ampulky, váhy, banky, fľaše, dózy, destilačný prístroj, pokladňa a vôbec celý interiér ako taký, vytvárajú dojem, že pán lekárnik si len odbehol pre špiritus či bylinky a čochvíľa sa vráti, aby obslúžil zvedavých návštevníkov.
Pri odchode môžu ešte raz skontrolovať, či z z destilačného prístroja predsa len niečo nekvapne, ale nie, a tak sa príjemne vyhriatými priestormi, zaliatými svetlom, presúvame ďalej.
Čakajú nás tajomstvá meštianskych domácností a cechov. Možno paničky počúvajúce prekrásny gramofón s typickým, rozprávkovo pôsobiacim ampliónom, chodievali pre svoje lieky práve do lekárne, ktorú sme opustili.
Ako ľudia žili a pracovali
Expozícia vydáva svedectvo, že v mestách žili ľudia, ktorí svoje príbytky zveľaďovali čalúneným nábytkom, impresívnymi hodinami, elegatnými porcelánovými servismi. Na stenách nechýbali obrazy a zrkadlá, na komodách obrusy a strieborné svietniky.
Remeselníci, zorganizovaní v tradičných cechoch, žili skromnejšie, avšak pozostatky ich hlinených nádob potešia oko staromilca viac ako keltský poklad. Ak máte slabosť na hlinené formy, hrnce, krčahy alebo taniere, bude vám možno tiež ľúto, že sú bezpečne uložené za sklenenou vitrínou. Isto sú dokonale funkčné!
Okrem kolekcie hrnčiarskych výrobkov môže návštevník obdivovať aj zbierky ľudového odevu a tkanín, šperku, rozličných praktických aj dekoratívnych výrobkov z prútia, slamy a šúpolia. K výstave patrí aj zbierka poľnohospodárskeho náradie a ľudového nábytku.
Remeselnícka šikovnosť je reprezentovaná aj ukážkami tradičných nástrojov a dokladov, ktoré musel každý príslušník cechu mať, či už išlo o remeslo modrotlače, výroby gombíkov alebo iné. Keď sa návštevník odtrhne od remeselníckej a meštianskej idylky, vhupne do ďalšieho príbehu.
Rok 1968
Návštevníkovi vyrazí dych replika celuloidového filmu v nadživotnej veľkosti. Obdĺžnik po obdĺžniku sa odohráva príbeh. Pozná ho azda každý, kto žil alebo vyrastal v Československu. Rodák z Levíc, Ladislav Bielik, zachytil okrem iného aj ten slávny okamih, keď si človek, muž, bezmocne roztrhol košeľu a s odhalenou hruďou stál pred ruským tankom. Fotografia obletela svet, príbeh jeho aktérov bol trochu iný, menej slávny, menej viditeľný.
Obdĺžnik po obdĺžniku sa odohráva príbeh, v ktorom sa mračia vojaci, v ktorom postupne vyliezajú z tankov chlapci v uniformách. Príbeh, v ktorom muži postupne tasia zbrane. Príbeh, v ktorom sa za bieleho dňa na ulici deje čosi neuveriteľné, a predsa skutočné.
Stránky dobových novín, tiež v nadživotnej, dávajú návštevníkovi možnosť prečítať si vyhlásenia politikov, našich aj zahraničných. V tejto stroho zariadenej miestnosti môže návšteník stráviť v tichu a premýšľaní oveľa dlhší čas, ako predpokladá.
Na dedine dobre, na dedine zdravo
Ťažoba politického marazmu opadá vstupom do expozície s výstavou odevu a šperkov vidiečanov. Slávny tekovský kroj s opulentným čepcom, ktorý je umiestnený na koženú, prilbu pripomínajúcu podšívku, pripomenie návštevníkovi zábery zo slávnej Perinbaby.
Kto si dnes ešte spomenie, že šírka stužiek, ktorými mali dievčatá podviazané nariasené rukávy haleny dosvedčovali ich bohatstvo rovnako, ako počet sukní, ktoré nosili?
Okrem zbierok v podobe artefaktov dopĺňajú historické informácie fotografie zachytávajúce rôzne životné situácie.
Nielen v minulosti, ale aj dnes
Tekovské múzeum a Levický hrad sú príjemným miestom aj pre súčasníkov. Koncertná sála a koncerty lákajú milovníkov hudby, amfiteáter počas letných mesiacov ožíva hudobnou aj filmovou atmosférou. Tekovské múzeum sa tiež aktívne podieľa na živote regiónu informovaním o podujatiach ako výstavy a trhy v Leviciach a regióne Tekov. Ak chcete vedieť, čo môžete pri návšteve Levíc podniknúť po návšteve múzea, opýtajte sa ochotných lektorov, ktorí vás počas prehliadky sprevádzali odborným výkladom. A nezabudnite si pri odchode vyraziť mincu pre šťastie a na pamiatku.
Chcete navštíviť Tekovské múzeum? Vstupné pre dospelých je 2 eurá, deti a dôchodcovia platia polovicu. Otváracie hodiny sú zverejnené na webovej stránke múzea.
Tento článok vznikol s podporou oblastnej organizácie cestovného ruchu OOCR Tekov. Objavujte ešte neobjavené, objavujte Región Tekov. Objavujte jedinečné kraje nášho regiónu, spoznajte históriu, ochutnajte ako chutí Tekov a zažite nezabudnuteľné chvíle pri aktívnom oddychu pri vode. Vítajte u nás, vítajte v RegióneTekov.
Nedávne komentáre