Vždy keď otvoríte fľašu „Champagne“ a rozmarné bublinky sa Vám roztancujú v pohári, tak pozor – neoslavujete len krásnu a slnkom zaliatu časť života, ale zároveň sa zúčastňujete tradície, ktorá je presiaknutá krviprelievaním, politickými intrigami a storočiami obchodných manipulácií.

„Champagne“ si spájame často s luxusom a oslavami, ale za iskrivými bublinkami v pohári sa skrýva aj temná a fascinujúcu história, ktorú učebnice a marketingové príbehy radšej vynechávajú. Krutá historická realita jedného z najžiadanejších nápojov na svete je plná vojnového ničenia, nekalých ekonomických praktík, náboženského prenasledovania, ale aj medzinárodnej špionáže.

Mních, ktorý nevynašiel šampanské, ale položil základy vinárskeho marketingu

Pôvabná legenda o tom ako mních Dom Pérignon , ktorý žil v opátstve Hautvillers v oblasti Champagne, objavil postup výroby šumivého vína a v úžase vykríkol :  „Bratia, poďte rýchlo – pijem hviezdy!“ je bezpochyby prvý zdokumentovaný vinársky marketing, ktorý mal globálny dopad na celý vinársky svet.

Dnes už vieme z historických prameňov, že tento príbeh nie je pravdivý. Ale poslúžil svojmu cieľu, naučil obchodníkov s vínom zo Champagne, že silný príbeh pomáha predaju vína. A silné príbehy potom v Champagne často vznikali, aby pomohli biznisu a zakryli každodennú realitu aj za cenu klamstva.

Náboženské vojny, ktoré formovali Champagne

Vývoj regiónu Champagne bol hlboko ovplyvnený stáročiami náboženských konfliktov, ktoré sa ale v histórii často zamlčujú alebo spomínajú len okrajovo. Počas francúzskych náboženských vojen v 16. storočí sa región stal bojiskom medzi katolíkmi a hugenotmi (francúzskymi protestantmi). Vinice boli systematicky ničené, kláštory vypaľované a celé vinárske komunity zmasakrované.

Zrušenie Nantského ediktu v roku 1685 Ľudovítom XIV. prinútilo státisíce hugenotov utiecť z Francúzska a vziať si pritom so sebou aj svoje vinárske skúsenosti. Mnohí sa usadili v Anglicku, kde sa podelili o svoje znalosti o výrobe šumivého vína s anglickými vinármi. Tento exodus neúmyselne poskytol Anglicku významný náskok v technológii šumivého vína a vytvoril konkurenciu, ktorú sa francúzski výrobcovia snažili následne prekonať celé stáročia.

Náboženské prenasledovanie protestantov tiež upevnilo moc katolíckych kláštorov a bohatých šľachtických rodín, ktoré zostali verné katolíckej korune. Táto silná koncentrácia vlastníctva vinohradov úzkej skupine ľudí neskôr umožnila systematickú kontrolu výroby šampanského, ktorá pretrváva dodnes. Veľké Champagne domy – Moët & Chandon , Veuve Clicquot, Krug – boli založené rodinami, ktoré buď prežili náboženské čistky, alebo profitovali z následných konfiškácií majetku.

Napoleonské vojny a krvavé peniaze 

Napoleonov vzťah k Champagne odhaľuje hlboké prepojenie vína s vojenskými výbojmi a politickou mocou. Cisár nebol len konzumentom „Champagne“ – využíval ho tiež ako zbraň psychologickej vojny ale napríklad aj ako nástroj politickej diplomacie. Pred veľkými bitkami Napoleon zabezpečoval, aby jeho dôstojníci dostávali dávky vína Champagne, aby takýmto luxusom demonštroval francúzsku prevahu nad nepriateľskými silami.

Napoleonské vojny niekoľkokrát zdevastovali región Champagne. Invázia ruských, pruských a rakúskych vojsk v roku 1814 viedla k systematickému drancovaniu pivníc v Champagne. Táto zdanlivá katastrofa sa však nakoniec paradoxne stala marketingovým a obchodným triumfom. Výrobcovia „Champagne“ totiž zistili, že okupačné armády sú vynikajúcimi zákazníkmi a keď sa vrátili domov, tak boli vlastne najlepšou reklamou na Champagne. Traduje sa, že vraj Jean-Rémy Moët prorocky vyhlásil: „Vojaci, ktorí ma dnes ničia, budú zajtra mojím šťastím! Chcem z týchto vojakov, ktorí dnes pijú moje víno, urobiť svojich obchodných zástupcov, ktorí budú v budúcnosti široko ďaleko hlásať chválu na moje víno!“

Ruskí dôstojníci si naozaj „Champagne“ tak obľúbili, že ho dovážali do Ruska aj dlho po skončení vojen, čím vytvorili v Rusku luxusný trh s vínom, ktorý po desaťročia paradoxne dotoval francúzske vojenské ambície.

Najšokujúcejším aspektom tohto obdobia však bolo asi to, ako výrobcovia „Champagne“ aktívne spolupracovali s okupačnými silami – obchodovali s nimi, predávali im svoje vína a zároveň si zachovali svoj francúzsky vlastenecký imidž. Spoločnosti ako Moët & Chandon predávali šampanské Napoleonovým nepriateľom ale zároveň pritom zásobovali francúzsku armádu. Tento premyslený oportunizmus vytvoril model politickej flexibility, ktorý naučil výrobcov „Champagne“ ako prežiť aj počas nasledujúcich vojenských konfliktov.

Fyloxéra a konsolidácia pomerov

Epidémia fyloxéry, ktorá ničila európske vinohrady v 60. až 90. rokoch 19. storočia sa zvyčajne prezentuje len ako prírodná katastrofa, ktorá náhodne zničila európske vinohrady. V skutočnosti fyloxféra spustila brutálnu ekonomickú vojnu, ktoré zásadne zmenila globálny vinársky priemysel. Niektoré americké záujmové skupiny napríklad dúfali, že fyloxéra natoľko ochromí európsku produkciu vína, že sa vytvoria na globálnom trhu zásadné príležitosti pre vína z Nového sveta.

V regióne Champagne fyloxéra zničila približne 6000 hektárov vinohradov a spustila bezohľadné obchodné praktiky, ktoré však paradoxne v konečnom dôsledku vybudovali moderný vinársky priemysel v tomto regióne tak, ako ho poznáme dnes. V roku 1900 vyprodukoval región iba 28 miliónov fliaš vína ( O osemdesiat rokov neskôr to bolo 178 miliónov ). Zatiaľ čo malí vinohradníci a vinári bankrotovali po tisícoch, tak veľké „Champagne“ domy využili krízu na konsolidáciu svojich majetkov. Skupovali od zúfalých malých producentov a vinohradníkov ich vinohrady za nízke ceny.

V tomto období sa tiež začalo systematicky falšovať „Champagne“ lacnejšími vínami z iných regiónov – prax, ktorá pokračovala následne celé desaťročia a bola úmyselne regulovaná len postupne. Kríza spôsobená fyloxérou nakoniec urýchlila vývoj označenia viníc v Champagne, ale nie vždy len zo zvyčajne uvádzaných ušľachtilých dôvodov. Systém označenia viníc bol často v jednotlivých dedinách navrhnutý tak, aby menší výrobcovia boli vylúčení a zachovala sa dominancia zavedených domov. Mnohé tradičné dediny v oblasti Champagne boli dokonca zámerne vynechané z chráneného označenia, čo nútilo ich výrobcov skončiť s podnikaním a umožnilo veľkým spoločnostiam lacno získať ich vinice.

Prvá svetová vojna: Zákopy tiahnu cez Champagne

Prvá svetová vojna premenila doslova celú Champagne na bojisko, pričom zákopy pretínali priamo niektoré z najcennejších viníc na svete. Región bol svedkom niektorých z najkrvavejších bitiek prvej svetovej vojny, pričom len pri ofenzíve v roku 1915 si vyžiadalo viac ako 400 000 obetí. Učebnice už ale moc nespomínajú, ako výrobcovia „Champagne“ premenili vojnu na marketingovú príležitosť.

Spoločnosti ako Pol Roger a Krug aktívne propagovali svoje vína britským a americkým dôstojníkom a prezentovali konzumáciu „Champagne“ ako vlasteneckú povinnosť. Propagovali myšlienku, že pitie „Champagne“ podporuje francúzsky odpor proti nemeckej agresii, hoci veľká časť ich produkcie bola počas konfliktu v skutočnosti presunutá do bezpečnejších oblastí.

Podzemné kriedové jaskyne, v ktorých sa skladovalo šampanské, slúžili aj ako protiletecké kryty a vojenské veliteľské centrá. Niektorí výrobcovia dokonca účtovali vojenským jednotkám nájomné za používanie ich pivníc, čím doslova profitovali z vojny, zatiaľ čo domy ich susedov boli zničené. Po vojne tie isté spoločnosti tvrdili, že ich pivnice boli „hrdinsky zachované pre Francúzsko“, pričom zamlčovali svoje zisky z vojny.

Povojnová obnova viníc v Champagne bola dotovaná nemeckými reparáciami, čo znamenalo, že Nemecko doslova platilo za obnovu vinárskeho priemyslu.

Nacistická okupácia a kolaborácia

Druhá svetová vojna odhalila schopnosť producentov Champagne robiť oportunistické morálne kompromisy ešte viac. Keď nemecké sily v roku 1940 obsadili región, väčšina veľkých „Champagne“ domov sa rýchlo dohodla s nacistickými úradmi. Spolupráca išla ďaleko za rámec jednoduchého pokračovania výroby počas okupácie – zahŕňala aktívnu účasť na nacistickej hospodárskej politike.

Otto Klaebisch, nemecký „Weinführer“ poverený dohľadom nad výrobou „Champagne“, úzko spolupracoval s francúzskymi výrobcami s cieľom maximalizovať produkciu pre nemeckú spotrebu. Spoločnosti ako Moët & Chandon, Mumm a Piper-Heidsieck vyrobili milióny fliaš špeciálne pre nacistických úradníkov a nemecké vojenské jednotky. Iróniu osudu, že na svadbe Hermanna Göringa sa pilo „Champagne“, zatiaľ čo Luftwaffe bombardovala Londýn.

Niektorí výrobcovia „Champagne“ zašli ešte ďalej a na udržanie výroby využívali nútenú prácu z koncentračných táborov a zajateckých táborov. Dokumenty objavené po vojne odhalili, že niekoľko veľkých firiem si vyžiadalo ďalších nútených robotníkov a platilo nacistickým úradom poplatky za ich využívanie.

Povojnové zamaskovanie tejto spolupráce bolo pozoruhodne dôkladné. Spoločnosti, ktoré s nadšením slúžili nacistickým zákazníkom, sa po vojne rýchlo preorientovali na hrdinov odboja. Tých zopár výrobcov, ktorí skutočne odolali okupácii – ako napríklad rodina Bollingerovcov – zistilo, že ich hrdinstvo z vojnových čias bolo použité na rehabilitáciu celého vinárskeho odvetvia v Champagne.

Nepokoje v Champagne a triedny boj

Nepokoje v oblasti Champagne v roku 1911 predstavujú jedno z najnásilnejších povstaní súvisiacich s vínom v histórii, no vo vinárskej histórii sa spomína len zriedka. Nepokoje sa začali, keď vinohradníci a malí pestovatelia zistili, že veľké „Champagne“ domy systematicky dovážajú lacnejšie hrozno z oblastí mimo regiónu Champagne, pričom si ale udržiavajú prémiové ceny.

Rozhnevané davy zaútočili na sídla bohatých výrobcov „Champagne“, ničili zariadenia a pálili daňové a ekonomické záznamy. Vláda nasadila 40 000 vojakov, aby obnovili poriadok. Masívna vojenská akcia odhalila, ako vážne úrady brali hrozbu povstania pre produkciu Champagne.

Nepokoje boli nakoniec potlačené kombináciou vojenskej sily a ekonomických ústupkov, ale vytvorili určitý vzorec sociálnych nepokojov, ktoré toto odvetvie trápili celé desaťročia. Systém označovania „Champagne“, vytvorený v reakcii na falšovanie a následné nepokoje nebol navrhnutý len na ochranu kvality, ako sa dnes často tvrdí, ale aj na zabránenie budúcim povstaniam a to vylúčením určitých výrobcov a regiónov.

Moderný „Champagne“ kartel

Dnešný vinársky priemysel v Champagne funguje ako sofistikovaný kartel, ktorému by závideli aj stredoveké cechy. Výbor pre víno Champagne (CIVC) kontroluje každý aspekt výroby, od stanovovania cien hrozna až po marketingové posolstvá. Nejde o reguláciu – ide doslova o manipuláciu s trhom vo veľkom meradle.

CIVC stanovuje výrobné kvóty, ktoré umelo obmedzujú ponuku, udržiava cenové limity, ktoré bránia konkurencii, a koordinuje marketingové kampane, ktoré prezentujú členov kartelu ako individuálnych konkurentov. Organizácia tiež prevádzkuje rozsiahlu spravodajskú sieť, ktorá monitoruje neoprávnenú výrobu a predaj Champagne na celom svete a financuje právne výzvy na ochranu ochrannej známky šampanského.

Asi najšokujúcejším je, ako si „Champagne“ kartel dokázal získať kontrolu nad regulačnými orgánmi vo viacerých krajinách.

Pravda o bublinách

Skutočná história Champagne odhaľuje priemysel postavený na náboženskom prenasledovaní, vojnovom biznise, na spolupráci s okupačnými silami a biznis model postavený na systematickej manipulácii s trhom. Šumivé víno, ktoré si konzumenti spájajú najmä s oslavami a luxusom, v skutočnosti vždy skôr slúžilo skôr mocenským a finančným záujmom ako len etickým princípom.

To neznižuje technické úspechy ani kultúrny význam Champagne, ale poskytuje dôležitý kontext pre pochopenie toho, ako trhy s luxusným tovarom v skutočnosti fungujú. Keď nabudúce zdvihnete pohár „Champagne“, pamätajte, že nielen oslavujete krásu života, ale zúčastňujete sa aj tradície, ktorá prežila stáročia morálnych kompromisov len vďaka starostlivému manažmentu vlastného imidžu a bezohľadným obchodným praktikám.

Šokujúca história Champagne, ktorú vás v škole neučia, odhaľuje, že za každým luxusným produktom sa skrýva zložitá sieť politických kalkulácií, ekonomických manipulácií a pohodlnej historickej amnézie.

Pochopenie tejto histórie určite nezničí pôžitok zo Champagne – robí ho len zaujímavejším a podstatne úprimnejším.

Zdroj: www.grapecollective.com