Frankovka modrá – Cisárovna Strednej Európy

Frankovka modrá je najrozšírenejšia modrá odroda viniča v strednej Európe. Charakteristická je miernym obsahom jemných tanínov, stredne plným telom a vyššou kyselinkou. V chuti často dominuje višňa s nádychom byliniek. Niekedy sa prirovnáva k Pinot Noir. Podľa najnovších DNA výskumov je však Frankovka modrá jednoznačne autochtónna odroda pôvodom z Panónskej nížiny. Napriek tomu o jej pôvode vieme veľmi málo a stále presne nepoznáme pravý dôvod, prečo sa tak zrazu rozšírila v stredoeurópskych vinohradoch. Dostupných historických zdrojov je obmedzený počet a relevantné historické fakty často splývajú s mýtami a legendami. 

Pokúsime zrekonštruovať jej príbeh a zasadiť ju do kontextu strednej Európy. Pričom pod pojmom stredná Európa dnes rozumieme štáty, ktoré sa v minulosti nachádzali v centrálnej časti Habsburskej monarchie v bývalom Rakúsko-Uhorsku a majú bohatú spoločnú vinársku tradíciu, spoločnú historickú, sociálnu, ako aj kultúrnu identitu úzko spojenú práve s osudom Habsburskej monarchie.

Panónská nížina

Skutočným domovom Frankovky modrej nie je konkrétny národný štát na území dnešnej strednej Európy, ktorého hranice boli definované politicky po prvej svetovej vojne, ale prírodný geografický útvar Panónska nížina, ktorá dostala meno podľa bývalej rímskej provincii Pannonia, ktorá existovala na tomto území približne medzi rokmi 9 až 433 n.l. 

Panónska nížina s rozlohou 200 000 km², leží na území dnešného Česka, Rakúska, Slovenska, Maďarska, Ukrajiny, Rumunska, Slovinska, Chorvátska a Srbska. Je ohraničená tromi pohoriami, a hranicu medzi Alpami a Karpatami tvorí rieka Dunaj, ktorá prechádza jej stredom a odvodňuje ju.

Klimaticky hovoríme o priestore, v ktorom sa stiedajú tri klimatické vplyvy. Výsledkom tohto striedania je mozaika pestrých a klimaticky veľmi odlišných, malých vinohradníckych regiónov v Strednej Európe.

Habsburská monarchia

Frankovka modrá je jednoznačné dedičstvo Habsburskej monarchie a jej príbeh sa začal písať omnoho skôr ako vznikli moderné národnostné štáty strednej Európy. Prvé, ako tak overené a oficiálne záznamy o Frankovke modrej totiž pochádzajú z obdobia, keď vinohradom na území Panónskej nížiny kraľovala Mária Terézia z rodu Habsburgovcov – cisárovná Svätej rímskej ríše nemeckého národa, Kráľovná Uhorska, Česka, Chorvátska a Slavónska, Arcivojvodkyňa Rakúska, Vojvodkyňa Parmy a Piacenzy, Veľkovojvodkyňa Toskánska. 

Vznik názvu Frankovka modrá

Pôvod názvu Frankovky modrej siaha pravdepodobne až do stredoveku, do obdobia keď fakty často splývali s mýtmi a legendami. Naviac, každý región si názvy interpretoval po svojom. Preto sme dnes odkázaný viacmenej na moderné interpretácie a jedna z nich je nasledovná.

V stredoveku pospolitý ľud na území, ktoré dnes označujeme ako stredná Európa, vinič (hrozno) delil do dvoch základných kategórií. Kvalitné, ušľachtilé odrody boli označené ako Frankish (fränkisch) a menej kvalitné, menej ušľachtilé odrody boli označené ako Hunnic (hunnisch alebo heunisch).

Všeobecne sa vtedy medzi bežným ľuďom tradovalo, že vďaka Karolovi Veľkému a jeho kódexom bolo víno z Franskej oblasti veľmi kvalitné. Označenie Hunnic pravdepodobne bolo odvodené zo starého dolnonemeckého slova pre „veľké“, a to sa v tomto prípade mohlo vzťahovať na odrody hrozna s veľkými bobuľami, ktoré síce poskytujú vyššie výnosy ako „ Frankish“ odrody s menšími  bobuľami, ale vína z nich boli nižšej kvality. Na základe sociálnej hierarchie vtedajšej spoločnosti môžeme povedať, že „ Frankish“ víno bolo určené pre pánov a  „Hunnic“ víno bolo určené pre sluhov a sedliakov. 

Pravdepodobne koncom stredoveku sa výrazom „Schwarzfränkisch“ začali na území Panónskej nížiny označovať červené ušľachtilé vína vyššej kvality, čo okrem iného znamenalo vína s vyšším alkoholom a nižšou kyselinou. V stredoveku bolo bežné, že sa veci pomenovávali tak, že sa prirovnávali k nejakému referenčnému bodu a podľa neho s aj pomenovali. Identita a originalita sa vnímala v úplne inom význame ako dnes.  Ak referenčným bodom pre červené víno vyššej kvality bolo Franské červené víno, tak sa často hocijaké červené víno vyššej kvality pomenovalo – označilo ako Franské červené víno. Kvalitné červené vína spájal len názov. Nie odroda alebo miesto pôvodu.

Kolotoč klimatických a politických vplyvov

Okolo roku 1500 začala v Európe naberať na intenzite tzv. malá doba ľadová, keď priemerná ročná teplota poklesla behom desiatich rokov skoro o dva stupne Celzia. Na územie Panónskej nížiny priniesla malá doba ľadová hlad z dôvodu zmenšujúcej sa úrody a prírodné katastrofy. Počas 16 – 17. storočia zúrilo v Európe niekoľko vojnových konfliktov, ktoré bránili rozvoju vinárstva a vinohradníctva. Vinohradníctvu a vinárstvu sa totiž darí v mierových rokoch, keď ekonomická a politická stabilita umožňuje rozvoj dlhodobých projektov a investícií.  

Frankovka modrá

Objavte Frankovku z Tekova, z vulkanického podložia južných svahov Štiavnických vrchov.
www.gurmantaxi.sk

Až po roku 1700 sa začala veľká rekonštrukcia – obnova Habsburskej monarchie, ktorá vyvrcholila dňa 25. júna 1741 v dnešnej Bratislave, v Dóme sv. Martina korunováciou Márie Terézie za uhorskú kráľovnú. 

Súčasne s politickými zmenami, došlo v tom istom období aj k  postupnému ukončeniu malej doby ľadovej. Od roku 1748 došlo v Rakúsko-Uhorsku k veľkej obnove vinohradov a ich rozloha sa dostala na úroveň pred tridsaťročnou vojnou.

Frankovka vstupuje na scénu spolu s Máriou Teréziou

Obľúbená legenda, hovorí, že Frankovku modrú doniesol do Rakúsko Uhorska František I. Štefan Lotrinský, manžel Márie Terézie zo svojich ciest po západnej Európe. Moderné výskumy DNA Frankovky modrej však dnes jednoznačne hovoria, že František I.  nemohol zo Západnej Európy doniesť sadenice viniča, ktorý by bol totožný s dnešnou Frankovkou modrou. Genetický pôvod Frankovky modrej je totiž na území Panónskej nížiny. 

Iná legenda, v ktorej sa spomína „Schwarzfränkisch“  hovorí, že v roku 1767 zasiahli Máriu Teréziu a jej cisársku rodinu kiahne. Práve v tom období poslal farár z Bratislavy, konkrétne z dnešnej mestskej štvrti Rača – menom Radochányi, Márii Terézii súdok s Frankovkou modrou ako darček k narodeninám. A  údajne, práve Frankovka modrá z Rače jej pomohla k uzdraveniu. To, či Frankovka z Rače Máriu Teréziu naozaj vyliečila je diskutabilné, overený fakt však je, že 27. júna 1767, len zopár dní potom ako sa Mária Terézia uzdravila, osobne prijala vo Viedni delegáciu farníkov z Rače, na čele s farárom Radochányim. Darovala farárovi zlatý ornát a ešte v tom istom roku, dekrétom potvrdila obyvateľom Rače právo pestovať,“tereziánsku račiansku frankovku”, navyše im zľavila časť dane z vína.

Oficiálny zrod Frankovky modrej a jej genetický pôvod

V roku 1777 Sebastian Helbling, jeden z prvých ampelografov v Rakúsko-Uhorsku, vo svojom diele Beschreibung der in der Wiener Gegend gemeinen Weintrauben-Arten už tiež konkrétne spomína, že najlepšou červenou odrodou v Dolnom rakúsku je „Schwarz Fränkische“. V roku 1837 Johann Burger  vo „Systematische Klassifikation und Beschreibung in den österreichischen Weingärten vorkommenden Traubenarten“  tiež spomína odrodu „Schwarz Fränkische“.

Obidvaja,  Sebastian Helbling aj Johann Burger  vo svojích dielach síce „Schwarz Fränkische“ spomínajú, ale ani jeden ju detailne neopisuje, ani jeden neponúka detailné obrázky listov, letorastov alebo strapcov hrozna. Preto sa stále môžeme len dohadovať, akú odrodu alebo odrody pod názvom „Schwarz Fränkische“ vlastne spomínajú. 

Prvýkrát bola Frankovka modrá oficiálne a dôkladne zdokumentovaná až v roku 1862 na vinárskej výstave vo Viedni.  Následne v roku 1875 Medzinárodná ampelografická komisia v Colmare vo Francúzsku prijala názov Blaufränkisch ako oficiálne meno pre podrobne zdokumentovanú červenú odrodu, ktorú dodnes pod týmto názvom poznáme. Na území dnešného Maďarska sa táto odroda prvýkrát oficiálne spomína ako Kékrankos v roku 1890. 

Moderné DNA analýzy odhalili, že rodičmi Frankovky modrej sú odrody Gouais blanc (fr.) a  Blaue Zimmettraube. Gouais blanc je starobylá biela odroda viniča, počas stredoveku jedna z najpestovanejších v Európe. Neposkytovala príliš kvalitné vína, ale mala veľké výnosy a bola nenáročná na pestovanie. Pestovali ju najmä poddaní. Názov „Gouais“ je odvodený od starého francúzkeho prídavného mena “gou”, čo bol posmešný výraz prisudzujúci odrode a vínu z nej úlohu podradného pitia pre sedliakov. Spoločne s odrodami Tramín a Pinot je odroda Gouais blanc dnes považována za základ moderných stredoevropských odrôd. 

Blaue Zimmettraube je dnes už takmer zmiznutá červená odroda. V minulosti sa táto odroda pestovala najmä v Dolnom Štajersku, na území dnešného Slovinska. A práve Štajersko sa dnes aj považuje za miesto, kde došlo k prirodzenému skríženiu odrôd  Gouais blanc a  Blaue Zimmettraube, ktoré dalo za vznik frankovke modrej, ako ju poznáme dnes. 

Fyloxéra a Frankovka modrá

Na prelome 70. a 80. rokov 19. storočia sa v Rakúsko-Uhorských vinohradoch objavila choroba fyloxéra. Staré, pôvodné európske odrody neboli voči nej takmer vôbec odolné. Definitívne dokázalo zničiť túto zákernú chorobu iba šľachtenie nových odrôd viniča. Preto sa vo veľkom začal šľachtiť úplne nový americký podpníkový vinič, s ktorým sa následne vysádzali nové odolnejšie vinohrady. Proces výsadby nových vinohradov bol mohutne finančne dotovaný zo strany Habsburskej monarchie.

A práve v tomto momente, keď sa v Rakúsko-Uhorsku začínajú vo veľkom vysádzať nové odolnejšie vinohrady, vstupuje Frankovka modrá na vinohradnícku mapu Strednej Európy  doslova vo veľkom štýle. Dovtedy málo rozšírená, vedecky podrobne nepopísaná červená odroda sa začala masívne vysádzať v takom rozsahu, až sa postupne stala najrozšírenejšou modrou odrodou viniča v Strednej Európe. Frankovka vyšla z veľkej transformácie vinohradov po fyloxére ako víťaz.

Tabuľka: Rozloha Frankovky modrej v strednej Európe na pomedzí rokov 2017 až 2020

Moderné dejiny Frankovky modrej

Frankovka je veľmi všestranná odroda a je z nej možné vyrobiť niekoľko rôznych štýlov vína. Vďaka vyššej kyselinke je obľúbená napríklad pri výrobe ružových vín, či už tichých alebo perlivých. Čo sa týka červeného vína, je ideálna na výrobu ľahko piteľných, každodenných, ovocných vín, ale na druhej strane aj na výrobu serióznych, v drevených sudoch vyzrievaných vín určených na zrenie vo fľaši. Nalejme si však čistého vína. Frankovka modrá je v strednej Európe stále ešte často považovaná za bežné, skôr lacné víno. Dlho nebola Frankovka synonymom pre štrukturované, sofistikované víno určené na zrenie. 

Prvým dôvodom pre toto podceňovnie je vysoká výnosnosť Frankovky. Nielen v minulosti sa vo vinohradoch často išlo sa na kvantitu, so slovami „však je to len Frankovka“. Vysoký výnos nikdy nebol synonymom kvality.

Ďalší faktor, ktorý zásadne ovplyvňuje štruktúru vína z Frankovky modrej, je zrenie v drevených sudoch. Frankovka má často vyššiu kyselinu, a aj preto potrebuje čas a zrenie v pivnici, aby ukázala svoj potenciál.  A vinári zo strednej Európy, na rozdiel od francúskych alebo talianskych vinárov, historicky nemali príliš veľké skúsenosti s dlhším vyzrievaním vína v kvalitných drevených sudoch. Naopak, mladé vína sa pili vo veľkom. 

Tretí faktor, ktorý ovplyvňuje názor na Frankovku modrú je stredoeurópsky komplex menejcennosti z červeného vína. Mohutné červené vína s vysokým alkoholom a nízkou kyselinou z juhu Chorvátska, Talianska alebo Španielska stredoeurópanov vždy ohurovali a ešte stále sú synonymom “správneho” alebo “skutočného” červeného vína.

Toto porovnávanie klimaticky a geograficky odlišných vín priviedlo mnohých stredoeurópskych konzumentov vína k mylnému presvedčeniu, že v strednej Európe sa nedá urobiť „dobré“ červené víno. 

Pravda je taká, že Frankovka vie byť zaujímavé a charakterné červené víno s finesou, a zároveň je pravda aj to, že z Frankovky bude vždy iné červené víno ako je červené víno z juhu. 

Foto: Ján Záborský

Quo vadis, Európa?

To všetko je otázka identity a sebauvedomenia si toho, kto sme, čo máme za sebou a kam kráčame. A možno to, ako stredoeurópania nevedia prijať Frankovku a jej svieži charakter, v skutočnosti možno viac hovorí o tom, ako nevedia prijať sami seba, svoju vlastnú inakosť, a jedinečnosť formovanú svojou pohnutnou históriou. 

Frankovka modrá musela prejsť dlhú cestu pri hľadaní svojej identity. V južnejších vinohradníckych oblastiach, kde to klimatické podmienky umožňovali, sa Frankovka často nechávala prezrieť. Vína boli džemové, s vyšším alkoholom a bez charakteru. V severnejších oblastiach bola zase Frankovka často až príliš kyslá a mala zelené tóny. V 20. storočí akoby chýbala rovnováha medzi týmito dvoma extrémami. Na konci 90. rokov dvadsiateho storočia navyše prišla do strednej Európy móda barikových sudov. Výsledkom boli prebarikované Frankovky.

Zmena nastala až na prelome milénia, keď si malá hŕstka vinárov z bývalej Habsburskej monarchie začala uvedomovať skutočný charakter Frankovky modrej. Pochopili že Frankovka nie je predurčená na ťažké, alkoholové vína výrazne ovplyvnené dubovým sudom. Frankovka má svieže kyselinky a stredne plné telo, vďaka čomu vie veľmi silne a intenzivne prejaviť svoj charakter.  Vo svete ťažkých a alkoholových vín bez charakteru, ktorých je dnes plný svet, vie Frankovka modrá očariť osviežujúcou ľahkosťou, sviežosťou a rafinovanosťou. Vďaka kyselinám má veľký potenciál vyzrievať vo fľaši a trpezlivým vie po rokoch ponúknuť bohatý a rafinovaný svet terciálnych aróm a chutí. Ako mladé víno doslova ohuruje ovocnosťou a láka svojou zvodnosťou. 

Sme však pripravení v strednej Európe prijať Frankovku modrú takú aká je? Vieme prijať sami seba a našu Rakúsko-Uhorskú minulosť? Frankovka modrá strednú Európu kultúrne, historicky a senzoricky spája, nie rozdeľuje. To je jej veľká pridaná hodnota. Aj vďaka nej Frankovka modrá vstupuje nenápadne, ale s istotou, na medzinárodnú vinársku scénu, kde sa v 21 storočí oceňuje najmä jedinečnosť a unikátnosť.

Autor: Ján Záborský. Remeselný vinár a zakladateľ Pivnice Brhlovce. Vyštudoval VŠVU v Bratislave. Fotograf, gastro žurnalista a marketingový konzultant. Tvorca online magazínu Gurmánsky zápisník a e-shopu Gurmán taxi, kde nájdete remeselné vína vybraných vinárstiev.

Gurmán TAXI Vám ponúka limitovaný výber remeselných vín z konkrétnych vinohradov. Všetky vína pochádzajú z TEKOVA, z vinohradov ktoré sa rozprestierajú na južných svahoch Štiavnických vrchov a priľahlej Ipeľskej pahorkatiny. Vinič tu zapúšta svoje korene hlboko do sopečného podložia, ktoré stvoril v pradávnych časoch mohutný vulkán Sitno.