Skalné obydlia Brhlovce

Skalné obydlia sú unikátnym kultúrnym a historickým dedičstvom obce Brhlovce, ktorá sa nachádza cca 14 km od okresného mesta Levice. Práve jedinečná poloha Brhloviec na rozhraní Ipeľskej pahorkatiny a južných svahov Štiavnických vrchov vytvorila podmienky ku vzniku Skalných obydlí. Dôvod je jednoduchý – unikátne sopečno – vulkanické podložie, ktoré v dávnych časoch stvoril stratovulkán Sitno. Brhlovce sa nachádzajú v doline, v údolí potoka Búr. A práve tieto relatívne strmé úbočia doliny umožnili v minulosti veľmi dobrý a relatívne ľahký prístup k sopečnému podložiu, ktoré tvoria pyroklastiká pyroxenických andezitov s tufitmi a tufmi a prúdy vitrofyrického andezitu s pokrovom spraše a sprašových hlín.

Vznik Skalných obydlí

Presný pôvod a dátum vzniku skalných obydlí v Brhlovciach sa nedá presne určiť. Archeologické nálezy dokazujú, že územie dnešných Brhloviec je obývané od doby bronzovej. Dôkazom je napríklad nález unikátnej Brhlovskej amfory zdobenej zinkovými lamelami z obdobia Podolskej kultúry (cca 1000 p.n.l ). Archeologické nálezy v areáli neskorobarokového kaštieľa zase dokazujú, že toto územie bolo systematicky obývané už v rannom stredoveku. Pravdepodobne už vtedy obyvatelia hĺbili do mäkkého sopečného tufu jednoduché diery, príbytky a skrýše.

Počas sezóny môžete navštíviť:

Tekovské Múzeum – Expozícia Skalné obydlia
Kaviareň – Nový dvor
Vinárstvo: Pivnica BRHLOVCE

Počas Tureckých nájazdov, pravdepodobne niektoré diery a skrýše schované v strmých zrázoch mohli slúžiť ako úkryty pred nájazdníkmi alebo ako jednoduché skrýše na jedlo a poľnohospodárske produkty.

Skalné obydlia v Brhlovciach, tak ako ich poznáme dnes, však určite nevznikli ako úkryty pred Turkami, ale vznikli až po Tureckých nájazdoch, s najväčšou pravdepodobnosťou až niekedy po roku 1756. Isté je, že rozvoj skalných obydlí v druhej polovici 18.storočia priamo súvisí s prudkým rozvojom kamenárstva v Brhlovciach. Ten nastal v roku 1756, keď Anton Körmöndy, vlastník Brhloviec, richtár Kremnice a jeden z najvplyvnejších a najbohatších ľudí v Uhorsku, si dal od talianských majstrov postaviť v Brhlovciach kaštieľ v neskorobarokovom štýle.

Brhlovskí muži, ktorí sa zúčastňovali na stavbe kaštieľa, sledovali a osvojovali si poznatky kamenárskeho remesla. Skalné obydlia ako ich poznáme dnes, začali poväčšinou vznikať na miestach, kde sa kameň vyťažil – v kameňolomoch. V podstate môžeme povedať, že dnes väčšina obce leží na území bývalých kameňolomov, ktoré sa postupom času spojili do jedného veľkého kameňolomu, na území ktorého dnes leží väčšina skalných obydlí.

Anton Körmöndy (Kormendi), šľachtic z Brhloviec

Körmöndyho neskorobarokový kaštieľ je krásna, súmerná dvojpodlažná, voľne stojaca obdĺžniková dvojtraktová budova, v strede s vystupujúcim rizalitom. Celý objekt je podpivničený, v juhozápadnom krídle sú dokonca dvojpodlažné pivnice na víno. V minulosti bol okolo kaštieľa niekoľko hektárový pozemok obohnaný kamenný plotom, na ktorom sa nachádzali hospodárske budovy panstva.

Anton Körmöndy je veľmi zaujímavou postavou uhorských dejín 18.storočia. V renomovanej monografii A.Špiesza sa píše, že ide o „ najvýznamnejšieho banskoštiavnického a kremnického ťažiara z druhej polovice 18.storočia, ktorý bol rovnako podnikavý v baníctve i hutníctve, v požičiavaní peňazí na úrok, prenajímaní si objektov mestského hospodárstva a práve tak i vo feudálnej sfére, lebo vlastnil dediny v Rábskej, Tekovskej a Hontianskej stolici.“

Zastával niekoľko významných postov a kráľovských hodností. Bol prísažným prísediacim Tekovskej a Hontianskej stolice, a tiež získal čestnú hodnosť ako večný župan (comes prepetuus) a preto sa angažoval aj v záležitostiach Tekovskej stolice. V r.1744 bol vymenovaný za banského majstra v Kremnici, ktorý stál na čele banského súdu. V testamente (1772) sa o ňom hovorí ako o cisárskom banskom radcovi a 2.inšpektorovi komorských lesných majetkov.

Akýmsi pomyselným vrcholom v živote Körmöndyho boli panovnícke návštevy v Kremnici v rokoch 1751 a 1764. V prvom prípade navštívil mesto cisár František Lotrinský, manžel Márie Terézie, pričom ho Anton Kormondi ako banský a lesný majster privítal za erárne úrady pred komorným dvorom (mincovňou) „dobre naformulovaným príhovorom“. Spolu s richtárom Matejom Windishom sa im dostalo cti osobne obsluhovať cisára pri obednej tabuli. V roku 1764 zavítali do Kremnice rímsky kráľ Jozef II. a jeho brat arcivojvoda Leopold. Pred Dolnou bránou ich po latinsky vítal richtár, banský a lesný majster Anton Körmöndy a v pokľaku im odovzdal kľúče od mesta. Vzácni hostia sa počas návštevy mesta poprechádzali aj v Kormendiovskej záhrade. Zorganizovanie panovníckych návštev v Kremnici bolo pre Antona náročnou úlohou, no jej splnenie výrazne zvýšilo jeho spoločenskú prestíž. Obe podujatia boli komplexnými politickými a spoločensko-kultúrnymi aktivitami zásadného významu.

Jeho aktivity nemali len hospodársky, ale aj dôležitý kultúrny význam. Bol spojený s františkánskym i farským kostolom a ich úpravami v Kremnici. Bol aktívne zainteresovaný do barokovej prestavby nezachovaného farského kostola Blahoslavenej Panny Márie v Kremnici (1757-1767). V tejto súvislosti bol menovaný do funkcie ober Kyrchen inspector. Osobne dohliadal teda na samotnú realizáciu pýchy kremnického mestského magistrátu a súčasne jednej z najdôležitejších neskorobarokových objednávok na našom území, preslávenej najmä interiérom od maliara Antona Schmidta a sochára Dionýza Stanetiho. Známe je aj jeho zainteresovanie pri výstavbe nového morového stĺpu v Kremnici, ktorý nielen inicioval, ale v súvislosti s vykonaním časti jeho výzdoby sa stretol vo Viedni s Martinom Vogerlem. V Brhlovciach nechal vyzdobiť interiér Rímskokatolíckeho kostola Sedembolestnej Panny Márie maľbami od maliara Antona Schmidta.

Anton Körmöndy bol v dvadsiatom storočí z politických a národnostých dôvodov vytesnený z kultúrnej a historickej pamäti Slovákov. Bol to však on, kto sa výstavbou kaštieľa a pozvaním talianskch majstrov zaslúžil a rozvoj kamenárstva v Brhlovciach a tým nepriamo aj o rozvoj Skalných obydlí.

Skalné obydlia v súčasnosti

Rozvoj ľudového kamenárstva postupne menil aj vzhľad Skalných obydlí. Ľudia sa naučili dokonale opracovávať kameň, a tak vylepšovali a sfunkčňovali svoje príbytky, pričom vyťažený kameň, ktorý mal kvalitné hrany, predávali ako stavebný materiál alebo z neho robili náhrobné kamene, poprípade kamenné portály na vstupné brány do dvorov. Priamo v skalách, ako súčasť skalných obydlí vznikali pece na pečenie chleba, studne hlboké aj 14m, skalné vaničky na umývanie ale aj obrovské maštale pre dobytok. Menej kvalitný vyťažený kameň, ktorý nebol vhodný na predaj, domáci používali na stavbu kamenných domov, šopiek a chlievov.

Stavba Skalných obydlí bola dosť dynamická, čo sa týka časového úseku ich vzniku. Kameń ťažili domáci kamenári podľa objednávok. Vytesali skalné obydlie, ktoré sa využívalo na bývanie a hospodárske účely, keď prišla objednávka tak z neho vyťažli kameń. Opäť rozšírili skalné obydlie a zároveň ťažili kameń, keď bola ďalšia objednávka. Záležalo od doby, či bola vojna alebo mier, záležalo od obchodných a kamenárskych zručností jednotlivých kamenárov a ich rodín. Jeden z hlavných dôvodov, prečo domáci do sopečného kameňa sekali skalné obydlia, boli jeho klimatické vlastnosti. V lete je v skalnom obydlí príjemný chlad a v zime tam nikdy nemrzne. Samozrejme vyťažený kameň bol biznis. Dnes ako moderní ľudia, zvyknutí na ústredné kúrenie a klimatizácie, si moc nedokážeme predstaviť klimatický luxus, ktorý skalné obydlia ponúkali obyčajným ľuďom.

Dnes sú pred skalnými obydliami postavené murované domy, zvyčajne dvojizbové. Na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia, a v podstate až do konca dvadsiateho storočia, sa skalné obydlia využívali najmä ako letné kuchyne, pivnice na víno, sklady a maštale. Postupne prestávali slúžiť na trvalé bývanie. Na konci dvadsiateho storočia stará generácia obyvateľov skalných obydlí pomaly vymiera. Pre mladú generáciu bývanie v skalných obydliach nebolo atraktívne a tak nastalo určité obdobie úpadku, keď skalné obydlia postupne strácali svoj zmysel a veľa z nich ostalo prázdnych a začalo chátrať. Hospodárske zvieratá sa prestali chovať, chlievy na dvoroch sa začali rúcať, pece na chleba rozpadať. Skalné obydlia sa pre domácich na dlhú dobu stali synonymom chudoby.

V roku 1992 otvára Tekovské múzeum v Brhlovciach na uličke Šurda expozíciu Sklané obydlia. Nachádza sa v jadre pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry „Šurda“. Za záchranu a obnovu tejto výnimočnej pamiatky dostalo Tekovské múzeum v Leviciach v roku 1993 medzinárodné ocenenie EUROPA NOSTRA.

Na začiatku nového tisícročia brhlovské skalné obydlia učarovali aj tzv. prindišom. „Prindiš“ je brhlovské slangové slovo pre prišelca, nie rodáka. Prindiši, totálne očarení skalnými obydliami pripomínajúcimi jaskyne, si niektoré od domácich pokúpili v dosť brutálne zlom stave a treba uznať, pracujú na ich zachovaní a obnove.

Občianske združenie Nový dvor a vinárstvo Pivnica Brhlovce postupne zveľaďujú domčeky na starobylej uličke Šurda, obliekajú ich napríklad do hlineného šatu, ktorý im pristane. Tak sa začala pomalá transformácia uličky Šurda a priľahlých Skalných obydlí na turistickú atrakciu, ktorá denne priťahuje desiatky návštevníkov.

Brhlovce sú však malá obec, ulička Šurda a priľahlé skalné obydlia sú doslova malé, krehké priestory. Nie sú predurčené na masový turizmus. Autobusové zájazdy nie sú v Brhlovciach vítané. Budúcnosť Brhloviec je v pomalom cestovaní – Slow travel. V uvedomelom a zodpovednom cestovaní, kde návštevníci v malých skupinách ocenia unikátne priestory, atmosféru a históriu Brhloviec a ich skalných obydlí.