Pre odpoveď je najlepšie si zájsť priamo na Island. Na vulkanický ostrov plný sopiek a gejzírov, ktorý leží na hladine Atlantiku ďaleko od svojich najbližších susedov, Grónska a Faerských ostrovov. Do mystickej krajiny trollov a dávno stratenej ríše Vikingov. Island je veľmi špecifická krajina, kde kruté prírodné podmienky historicky vyformovali veľmi zvláštnu gastronómiu. Island má dnes druhý najväčší rybný priemysel v Európe po Nórsku.
Dôležitosť rýb pre Islanďanov nemôže nikto poprieť. Celé stáročia boli ryby chrbtovou osou národa ako potravina a zároveň tiež hlavným exportným artiklom. Pokiaľ ste gurmán, foodie traveller a zároveň milovník morských príšer a idete na Island plný očakávania bohatých a rozmanitých rybacích zážitkov, tak budete asi trochu sklamaný. Nie že by dnes ryby na Islande neboli súčasťou menu v mnohých reštauráciach, ale každodenným národným jedlom mladých Islanďanov v súčastnosti je Hot Dog a Pizza. Nuž, globalizácia sa nevyhla ani tomuto Vikingskému ostrovu.
Jednou z turistických atrakcií v Reykjavíku je populárny stánok s hotdogmi Bæjarins Beztu Pylsur, ktorý funguje už vyše 60 rokov a ponúka Hot Dogy zo zmesi hovädzieho, jahňacieho a bravčového mäsa. Zvyčajne stoja pred ním ľudia v rade, aby si za odmenu kúpili úplne obyčajný Hod Dog ako u nás bežne kúpite na benzinke.
Pokiaľ však máte správneho sprievodcu, ako som mal ja, tak gurmánske čaro Islandu určite objavíte. Nur Homola je Slovák, ktorý už zopár rokov žije na Islande a pracuje v gastre ako šéfkuchár. V súčastnosti sa snaží o import Slovenských vín na Island pod značkou Slovakiskt.vin. Aj vďake nemu som počas môjho pobytu na Islande mohol ochutnať tradičné Islandské jedlá a pochopiť trochu gurmánsku tradíciu tohto ostrova, ktorý stratený uprostred Atlantiku bol po stáročia veľmi chudobnou krajinou, kde hlavným zákonom bolo prežiť.
Dostupnosť surovín bola na ostrove v minulosti vždy obmedzená, pôda neúrodná a obyvatelia museli byť v príprave jedál preto veľmi kreatívni. Islandské gastronomické dedičstvo je preto v porovnaní s kontinentálnou Európou značne odlišné a mnohé islandské pochúťky nikde inde na svete nenájdete a neochutnáte.
Fermentovaný žralok – Hákarl
Najväčšou špecialitou Islandu je hákarl, fermentované žraločie mäso. Vyrába sa výhradne z mäsa žraloka grónskeho. Jedná sa o jedného z najväčších žralokov, ktorý dokáže dorásť až do dĺžky sedem metrov a môže sa dožiť až tristo rokov. Žralok bez hlavy a vnútorností je na päť mesiacov zakopaný do zeme, aby sa mäso zbavilo amoniaku, ktorý je jedovatý. Potom sa žralok vykope, mäso sa nakrája na prúžky a suší na vzduchu. Až potom je pripravené na konzumáciu. Servíruje sa nakrájané na malé kocky, ktoré sú uzavreté v sklenenej fľaštičke, kvôli výraznej vôni.
A ako chutí fermentovaný žralok?
Dnes sa najčastejšie fermentovaný žralok servíruje na tanieri spolu so sušenou treskou – harðfiskur a kúskom masla. Vôňa hákarl je naozaj podivná. Nepodobá sa žiadnemu inému jedlu a amoniak ( močovinu ) v nej naozaj cítiť. Po zahryznutí zistíte, že v skutočnosti má hákarl omnoho menej rybacej chuti ako by ste čakali a skôr pripomína zrejúci syr s jemnou rybacou chuťou na pozadí. Naozaj to nie je jedlo pre každého 🙂
Steak z veľryby
Lovenie a konzumácia veľrýb je veľmi kontroverzná gastronomická téma. Celosvetovo je lovenie veľrýb zakázané. Na Islande je však lovenie veľrýb a ich konzumácia povolené, pretože je to súčasť ich tradície. (Popri Islande lovia veľryby tiež Nórsko a Japonsko)
Veľryba je cicavec a preto sa jej mäso podobá hovädzine a určite nie rybacine. Má tmavšiu červenú farbu. Štruktúra mäsa je taktiež podobná hovädzine alebo baranine. V chuti sa na pozadí objaví malý dotyk morských rias, ale ani náznak rybaciny. Väčšina ľudí by asi bez upozornenia sama v slepej degustácii nikdy neprišla na to, že na tanieri majú steak z veľryby, keby na to nebola vopred upozornená.
Varená ovčia hlava s očami- Svið
Islandské ovce sú priamymi potomkami tých, ktoré sem priniesli Vikingovia, a keďže ich dovoz je už celé generácie zakázaný, sú pravými „islandskými Vikingami.“ Sú odolné a pasú sa voľne v drsnom prostredí. V septembri sa každoročne koná Réttir – tradičný zber oviec z pastvín pred zimou. Je to zážitok, kde môžete sledovať farmárov, ako s pomocou koní a ovčiakov ženú zablúdené stáda oviec po celej krajine domov a tam ich triedia podľa označenia na uchu.
Okrem varenej hlavy, ktorej stále patrí pozícia jedného z národných jedál, sa v minulosti na Islande taktiež často pripravovala klobása z ovčej pečene, loja a ovsenej múky či baranie semenníky, ktoré sa varili a potom nakladali do srvátky. Svið pôvodne vznikol v čase, keď si ľudia nemohli dovoliť nechať žiadnu časť zabitého zvieraťa vyjsť nazmar.
Pozostáva z ovčej hlavy rozrezanej na polovicu, opálenej, aby sa odstránila srsť, a uvarenej s odstráneným mozgom. Servíruje sa aj s očami. Mäsa je na nej málo, ale ochutnáte kúsok jazyka, líčka, krk a oko, ktoré podľa tradície patrilo hlave rodiny. Samozrejme, v dnešnej dobe sa ovčia hlava je už iba pri výnimočných príležitostiach.
Kjötsúpa – Jahňacia polievka
V doslovnom preklade znamená mäsová polievka. Ale vyrába sa výhradne z jahňacieho mäsa. Na Islande bolo dlho jediným bežne dostupným mäsom jahňacina. Takže sa označenie jahňacina stalo synonymom pre mäso. Kjötsúpa je hustý vývar so zeleninou a s kúskami mäsa, ktorý sa dochucuje iba soľou a korením. Nepridávajú sa žiadne bylinky.
Paradajková farma Friðheimar
Island je známy svojimi geotermálnymi skleníkmi. Paradajková farma Friðheimar s reštauráciou sa nachádza na Zlatom kruhu, známej islandskej prehliadkovej trase. Skleník sa ohrieva 95 ° C horúcou vodou zo zeme, ktorá sa získava z vrtu. Preteká potrubnými systémami a poskytuje tak potrebné teplo. Rastliny opeľujú pomocníci – čmeliaky dovezený aj zo Slovenska!!! Nepoužívajú sa žiadne pesticídy.
Útulná reštaurácia sa nachádza priamo uprostred skleníka medzi stovkami rastlín paradajok. Klasické jedlá ako paradajková polievka, cestoviny s paradajkovou omáčkou alebo slávky s paradajkou sú doplnené neobvyklými dezertmi ako paradajková zmrzlina a osviežujúcimi nápojmi napríklad zo zelených paradajok.
Island je fascinujúca krajina a určite je to nevšedný zážitok pre každého gurmána, ktorý na pôdu tohto ostrova vkročí s otvorenou mysľou a bez predsudkov. Cestovanie rozširuje gurmánske obzory.
Nedávne komentáre