Prečo vlastne vznikli apelácie a k čomu slúžili? Majú ešte apelácie svoje miesto v 21. storočí, alebo patria do múzea vinohradníctva a vinárstva? Nie sú apelácie a následná kategorizácia vín podľa ich kritérií tak trochu ako parná lokomotíva v ére elektromobilov?

Apelácia je geografický viazaný názov, ktorý zaručuje pôvod, odrody a často aj spôsob výroby vína. Inými slovami, ak vidíte na vínnej etikete označenia ako AOC, DOCG, DAC alebo VOC, tak víno pochádza z konkrétneho regiónu a zároveň spĺňa pravidlá hry, ktoré tam platia. A pravidlá hry s názvom apelačné pravidlá väčšinou napísali biely muži po päťdesiatke tak, aby boli zvýhodnené ich vína na úkor ostatných vín.

Apelačný systém vznikol pôvodne vo Francúzku, kde majitelia pôdy tvrdili, že pomocou neho chcú ochrániť vznešené veci ako terroir a tradíciu. Že chcú zabrániť falšovaniu vína. V skutočnosti častokrát apelačný systém slúžil majiteľom pôdy ako nástroj realitného trhu, pomocou ktorého zvyšovali cenu svojich pozemkov a zároveň s tým samozrejme aj reputáciu svojich vín. Na tom nebolo nič zlé. Bola to legitímna obchodná stratégia, ktorá naozaj pomohla rozvoju vína a vinohradníctva. Priniesla do biznisu investície.

Pre pochopenie kultúrneho a ekonomického kontextu, v ktorom majitelia pôdy – vinohradov vo Francúzku a Taliansku tvorili prvé apelácie začiatkom 20. storočia, treba vidieť zásadný rozdiel medzi nimi a majiteľmi vinohradov a vinárstiev v Strednej Európe.

V roku 1776 škótsky filozof a etik Adam Smith, ktorý je považovaný za zakladateľa modernej ekonómie, vydáva knihu „Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva národov“. Táto kniha síce nepojednáva priamo o víne, hovorí však aj o modernom medzinárodnom obchode, ktorého súčasťou je aj víno alebo o konkurencii a výhode inovácií v biznise. Jeho teórie mali neskoršie veľký vplyv aj na obchodníkov s vínom z oblasti Bordeax.

Po Veľkej francúzskej revolúcii v roku 1789 množstvo mešťanov a obchodníkov významne zbohatlo. Tieto nové spoločenské vrstvy, ktoré formovali to, čo dnes nazývame kapitalizmus a voľný trh, začali investovať do viníc a vinárstiev nemalé sumy. Samozrejme ich cieľom bolo svoje investície zveľadiť. Mali skúsenosti s obchodom, vzdelanie a dostatok kapitálu na to, aby dokázali robiť dlhodobé strategické rozhodnutia. Neinvestovali do vinohradov a vinárstiev preto, aby tam sami každodenne vo vinohradoch pracovali a zarábali si tak na svoj každodenný chlieb. Čoskoro, v blízkosti viníc začali vyrastať honosné sídla a cena pozemkov začala rapídne stúpať smerom hore. Sedliaci – vinári vo Viedni a v Bratislave v tom čase riešili viechy, kde mohli celí šťastní sami predávať svoje víno. Aký paradox.

V strednej Európe medzi Viedňou, Bratislavou, Budapešťou a Prahou bolo v tom období totiž vinohradníctvo a vinárstvo v rukách sedliakov. Treba to nazvať pravým slovom, aj keď to bolí. Následne v rukách komunistov – zlodejov. Jedni aj druhí nemali dostatok kapitálu ani obchodných skúseností, aby dokázali vymyslieť sofistikované obchodné stratégie. Vyrobiť a do roka predať, najlepšie ako burčiak alebo mladé víno. Nástroj realitného trhu alebo iná zložitejšia obchodná stratégia, bola a stále aj je, pre nich nepredstaviteľná imaginácia na úrovni mimozemšťanov. E.T. chce ísť domov.

Aj preto dnes pôsobí komicky pohľad na moderných sedliakov – vinárov zo Strednej Európy ako sa snažia v 21. storočí založiť nové apelácie bez toho, aby rozumeli kultúrno – ekonomickému kontextu, v ktorom povodne apelácie vznikali. Aj by to bolo celé smiešne, keby to nebolo tak trápne a smutné. Sedliaci chcú zarobiť na víne, ale nevedia ako.

A takto nejak sa postupom rokov bielemu päťdesiatročnému mužovi alebo ešte možno aj staršiemu podarilo pomocou kartografických máp a zlatých medailí postupne zošnurovať víno do korzetu ( alebo kazajky? ), kde už chudák víno ani nevie dýchať. Dnes sa víno doslova dusí sa pod ťarchou historických súvislostí.

Apelácie sú významná súčasť európskej vinárskej a vinohradníckej histórie. Naozaj mali svoj význam a zmysel v 20. storočí. Ale tam to končí. Dobrú noc a pekné sny! Určite tie apelácie čo existujú už netreba rušiť. Tak ako si pripomíname a oslavujeme niektoré iné dôležité historické udalosti, pretože sú súčasť našej identity, tak treba rešpektovať aj históriu apelácií.

Ale tiaha histórie nemôže udusiť prítomnosť. Víno sa potrebuje oslobodiť z korzetu, ktorý ho dusí. Potrebuje sa nadýchnuť a nájsť nové ekonomické modely, ktoré pritiahnu mladú generáciu. Myšlienku, že nové apelácie na mape prinesú ekonomický rozvoj, treba zabiť a jej mŕtvolu hodiť supom, aby ju roztrhali v on line svete.